Tá láska, alebo aspoň napodebnina lásky, je všade. Stretávam ju každý deň a každý deň sa vo mne odlomí z tej neoblomnej masky, čo som si pred pár mesiacmi dala- pink, daľšia trhlina. Dalo sa čakať, že moja chladná maska sa nakoniec rozpadne- na kúsočky.
A to lámanie bolelo.
Prišlo to neuvážene a nečakane. Príklad?
Deň: Piatok
-Je veľmi pekný. Ale mohol by si uvedomiť, že sa mi páči, nie? Myslíš, že vie, že sa mu páčim? Ivi, zabi ma, ale ked on je tak zlatý.
-Hmmm (Mať tak tvoje problémy, nemenovaná XY).
-Páči sa mi. Chcela by som ho- ach bože (tu si kamoška teatrálne vzdychla, lebo sa jej zlomil nechet) , neviem čo mám robiť. Mám mu to povedať?
-Hmmm, povedz mu to (Ale ak sa s tebou rozíde, ja za to nemôžem- to je osud).
-Som si istá, že to vie. Určite sa mu páčim. Ale je to kokot, nechcem ho. Čo si myslíš radšej , , Hotentoten“ alebo , , Totenhoten“?
-Hmmm. Ja neviem. Prečo si nevyberieš toho, kto sa ti páči viac?
-Ach, Ivi, ale ja neviem, kto sa mi páči viac!
-Tak nad tým porozmýšlaj (mučenický pohľad a rýchly útek preč- fuj, rýchlo preč od týchto žvástov, asi sa zbláznim (a zároveň moja maska puká a jej vnútro sa škriabe na svet)
Deň: Neďela
-Ivi? (Och, s akou opatrnosťou, to vyslovila- vie, že sa môžem pomaly za hocijakú koninu nasrať. A to som mierumilovný a jemný človek.)
-Uhm? (Ach bože, čo si mi to zase priniesol? Akého zúfalca? )
-Vieš, čo som sa stretla s tou...kamarátkou? Vieš, tá čo ma vtedy začala bozkávať, ale mne sa to nepáčilo. Teda páčilo sa mi to, len som si nevedela pripustiť, že ja, tvrdá heteráčka, som sa zrazu bozkávala s dievčaťom a...
-Uh? ! To nevadí. Mne nevadí, ak si bisexuálka. Stále ťa budem mať rada. Na tom sa nič nemení.
-Nejde ani tak o to, ale čo mám robiť? (A máme to tu zase, niekto spieva tú smiešnu pesničku znova a pokúša ma pripraviť o rozum.) Vieš, je celkom milá, v noci na ňu myslím- vlastne, už ani neprejde deň, aby som ju nevidela, alebo si s ňou aspoň nepísala (Au, môj žalúdok sa naštval, fí, už letí, prvé salto a prvé kŕče). Ale ona ma nechce. Strašne si to vyčítam, ako som ju odbila. Vieš čo chcem urobiť? Vonku ju chytím za ruku, pritiahnem k sebe a pobozkám ju... (A daľšie salto)
-No, to je dobrý nápad.
-Vážne? (No né, kristove rany, prečo sa pýtaš práve mňa? ! )
-Ale áno. (Nie)
-Jéj ty si milá a vieš ty ešte čo sa mi včera stalo...?
-Musím ísť, práve tu na prechode zrazilo babičku, maj sá, papá. (Mobil letí do kúta, Ivka kvíli s hlavou vo vankúši)
Deň: Sobota
-Kľudne sa s ním rozíď, ale povedz mu niaky normálny dôvod, prečo to robíš. Ja ho už nebudem utešovať, lebo akonáhle ho ignoruješ, on píše práve mne (Osoba číslom jedna, ktorú mám mimochodom rada, ale v tej chvíli by som ju najradšej kopla do kolena, ked zase začala s touto témou- čo som to hovorila? Ach, no nič, pokračujeme dalej.)
-Nestretnem sa s ním, pre mňa za mňa, povedz mu to aj sama! (Osoba číslo dva, ktorá by mohla kandidovať na Miss Ur- au- álé nič, pokračujeme, nie? )
-Preboha, ako mu toto môžeš urobiť? Ved on sem došiel a normálne si trhal vlasy, že čo je s tebou!
-Bože, však ale vieš ty, ako som sa cítila, ked volal mojej sestre? Tá to povedala mojej mame a ja som sa to, samozrejme, dozvedela posledná! (Keci, keci, keci, kde sú tie vankúše? )
-Mal o teba strach! Pozri, povedz mu to a ja ti dám pokoj, dobre? Len mu to povedz, že je to koniec a budem spokojná- i ked nechápem prečo. Si sa vtedy zrejme nudila a...
-Nenudila som sa... (No jasné, au, dostala som od kamošky virtuálnu facku, už som ticho, už mlčím.)
-Hej, hej, pozri, ked už si niečo začala, mala by si to dokončiť.
-Nie, nie, nie (dupy, dupy, dup- kamarátka je už napokraji nervov- za chvíľu je koniec) A čo ma tu vlastne takto týraš? A čo ty vieš vlastne o láske? (Tak to bolo drsné)
-Pff... (A tu som sa prvý krát ozvala ja, nie, nie, nechcem nič iné, len tom, aby ste to skončili, túto prekliatu tému, ktorej sa snažím vyhnúť. A zároveň sa ticho smejem (vlastne to nebol smiech ale...) nad polemikou , Čo ty vieš o láske? ´ s ktorou sa kamarátka oborila na kamarátku)
-Pozri, viem, že láska bolí, ale je môj najlepší priateľ. A okrem toho, človek musí niekoho milovať... (, Láska bolí, ´-šklb, prvá trhlina. , Milovať´- au, -slzy v očiach- druhá trhlina. A super. Mám večer v prdeli- kto sa čuduje, ak budem akási tichšia, nech to pochopí a nechá ma tak.)
Deň: Pondelok
-Ivi?
-Hmm (Daj bože, nech potrebuje pomoc s úlohou, alebo, že sa chce spýtať na počasie- a to bol mimochodom upršaný deň)
-Písala som si s ním. (Tak predsa to počasie nebude, smola) Je taká škoda, že som tak daleko do neho a je z Bratislavi. Ale na Bratislavčana je veľmi milý. Predstav si, vykvytla mu na balkóne Čínska ruža a mi ju máme zrovna rozvkytnutú tiež! Je úplne iný. Taký milší ako iný chlapci. Pamätáš si, ako sme boli vtedy večer za ním a chytil ma za zadok?
-Hmm. Pamätám (A je to tu, budeme preberať chytanie zadku- typický Bratislavský trik)
-Ivi? Ja viem, že máš teraz zlé obdobie, ale môžem prestať, ak chceš. Mám prestať? (Najradšej by som zhúkla, samozrejme, že ÁNO! )
-Nie, nie, len pokračuj. (Nemám srdce ti povedať nie, ale nech už to mám rýchlo za sebou.)
-Dokonca sme obaja to isté znamenie. A som mu tak povedala, ty počuj, kde si tak trčal doteraz? Ved sme pre seba ako stvorený! (Zvyšuje sa mi tep, bože, ako jej to len prajem, ale vynára sa otázka, prečo ja nie? ) Ale bojím sa, že tá jeho expriateľka, ktorá je moja kamarátka sa na mňa nahnevá. Bola by som celkom rada, keby prišiel sem. Je mi s ním príjemne. Myslíš, že má náš vzťah na dialku cenu?
-Neviem (Bodaj by hej, slniečko moje, ale nie, nemá, kruté, ale výstižné)
-Ja tiež neviem. A mám strach, že sa mi to pokašle ako pri ostatných.
-Ty si to nepokašlala. Len si si vybrala zlých ľudí.
-Myslíš? (Zase tá krutá otázka- ale aspoň nemusím klamať, au, čo to šklbe? Ach, to sa len ja rozbíjam- nie, nie, pokračujme)
-Myslím. (A myslím to úprimne. Cink, porcelán v čudu.)
Sú to asi štyri krátke útržky dní s kamarátkami, ktoré mám naozaj rada, veľmi rada- asi najviac na svete, hoci priložili oleja do ohňa. Mám však výčitky, aká som na ne v pozadí hnusná, ako sa zúfalo snažím byť , , v pohode“, lebo jedna z nich mi už kruto naznačila, že ked mám ufňukanú náladu, nemám jej radšej písať ani volať- že sa mám, kurvafix, tešiť zo života.
Šlo mi to- ale už mi to nejde.
Lámalo sa to vo mne dlho a po kúskoch. Opadávala to, praskalo, zatekalo nehynúcou vlnou citov, ako ked strop zateká vodou- už je v čudu a nedá sa tak ľahko opraviť.
A dneska, ked pretiekla posledná kvapka a posledná prasklinka urobila vo mne dieru ako Mariánska priekopa v Tichom oceáne, sa moja orechová škrupinka zlomila a rozpadla. Ostala som bez toho ochranného chladného obalu a všetko to, čo som si za posledné týždne nepripúšťala, mi padlo na hlavu s veľkou ťarchou a jediné, čo si viem teraz z toho odvodiť je- Áno, chýba mi to. Bolí ma to, ale chýba mi to. A chcem to zažiť znova aj s novým prídelom bolesti.
Bála som sa, že to nezvládnem a jednoducho vybuchnem. Ak som zažila len to, čo som zažila doteraz a tak ľahúčko ma to donútilo zložiť kolená k zemi, ako skončím potom? Neviem. Hádam len lepšie, ako pred tým.
Láska je ako cigareta-ked dohorí, zapáli sa nová.
A týmto sa zároveň ospravedlňujem ľudom, ktorých dialógi sú spomenuté. Hádam mi to prepáčite. Akosi už nemám síl. A akosi som dneska začala zase fajčiť.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár