Holky mají penis a kluci vagínu 2

Dodatok: Kurzíva sú myšlienky.

,,Ok. Čo teraz?“
Pozrela som na sprchy a očuchala sa v podpaží – smrdím ako spotený chlap. Fuj. To ide dole! Kde je nejaký sprchový gél, šampón, kondicionér, balzam na vlasy, tužidlo na vlasy a fixačný sprej? A potom mi to cvaklo. U chlapa sotva nájdem kus mydla. S lakom na vlasy sa môžem rozlúčiť. A tiež všetkým ostatným.
,,Tak sa osprchujem len čistou vodou!“
Vyzliekla som sa, vliezla som pod sprchu, spustila na seba spŕšku teplej vody a so zavretými očami natáčala tvár ku padajúcim kvapkám.
,,Bože Maroš, ty máš také sexi telo. Konečne si môžem s tebou robiť čo chcem.“ pomyslela som si pri mydlení chlpov na zadku ,,Hmm. Mám vkus.“
Ruky mi nenapádne zase odbočovali ku slabinám.
,,Ivana, fuj to!“ laxne som sa zachichotala sama na sebe ,,A stačilo!“
Vyklepala som sa zo sprchy a otriasla sa ako pes.
,,Fajn. A teraz ťa oholíme!“
A to som veru robiť nemala.

Kedže som si pravidelne holila nohy, myslela som si, že nebude problém oholiť si tvár.
,,Maroš, hanbi sa! Len čo vyletíš z hniezda, takto vyzeráš!“
Našla som na poličke penu na holenie a nastriekala som si určité množstvo na ruky, ktorými som si to rozotrela po gebuli. Opatrne som vytiahla žiletku.
Ako to tí chlapi robia? Zhora dole? Zdola hore? Z ľava doprava či z prava doľava?
,,Sheize!“
Už len pri prvom šmyknutí som si rozrezala tvár ako šupku jablka. Nadýchla som sa a začala s tým znova. Ešte pár krát som sykla a na umývadlo mi kvaplo pár kvapiek krvy, ale bola som celkom spokojná, tvár som oholila dostatočne dobre na to, aby som mohla ísť do sveta, hoci sa mi tam rysovalo pár škrabancov, ktoré som zalepila leukoplastom, ktorý som našla v čiomsi batohu.

A teraz ma čaká najhoršia časť dňa. Obliecť ma. Teda obliecť ho. Celkom rada som chodila nahá a sledovala, ako sa mi pri tom hompáľa zo strany na stranu. Bolo to zábavné. Nezvyčajné.
Smer jeho skriňa. Roztvorila som ju a kritickým pohľadom prešla po poličkách.
,,Hmm. Už len v pohrebáku by bolo tmavšie!“
Vytiahla som čierne tričko. Potom druhé čierne tričko. Štvrté, piate, šieste. Siedme letelo mimo skriňu. A ôsme tričko bolo tiež čierne. Začínala som byť hysterická. Až som narazila na posledné. Verte či neverte – tiež bolo čierne!
,,Hmm. Štýl hodný Severusa Snapa.“ mračila som sa na kopu čiernych tričiek ,,Tak si od niekoho niečo požičiam!“
Pozrela som na spiacich chlapov. Maroš o nich prehodil zopár slov a pokiaľ ma pamäť neklamala, jeden z nich mal byť teoreticky Majo. Hmm. Ale ktorý z nich? Dúfam, že ten krajší - ten čo ma budil ráno.
,,Majo!“ zahučala som hlasitým baritónom.
Pohlo sa to bližšie mňa. Aha. Tak to bude Majo.
,,Požičaj mi tričko!“
,,A načo?“
,,Lebo nemám chuť na čiernu.“ odpovedala som ,,Lebo Maroš má mizerný vkus!“ odfrkla som si vzduchu.
,,Poslúž si.“
,,Milujem ťa!“ zvrieskla som a pobehla som intuitívne k jeho skrini.
,,Čože?“ ozval sa rozospato.
Nevenovala som mu dostaročnú pozornosť a hrabala sa mu vo veciach ,,Nič, drichmi ďalej!“
V skrini to mal celkom pestrofarebné.
,,Ja toho Maja milujem! On vie, čo je to košela!“
Obliekla som si najkrajšiu košelu čo tam mal, ktorá Marošovi/mne padla ako uliata. Otŕčala som sa pred odrazom v okne a obzerala si obnaženú hruď. Zapla som len najspodnejšie gombíky. Súhlasne som si začala hladiť prsné svaly a vykrúcať bokmi zo strany na stranu.
,,Bože, to telíčko! A tie tehličky a ten rozkošný pupček! A tá pomyslená čiarka chĺpkov zarývajúca sa pod džíny zakrývajúc...“
Zacítila som tlak v slabinách. Krv sa liala do nôh, mozog sa zatemňoval a v mojej hlave sa Bob a Bobek začali hrať na preťahovačku.
,,Juchú! Je to tu zase!“ tešila som sa ako malé dieťa ,,Znova sa urobím!“
Neprestávala som sa hladiť po hrudníku. A keď už to začínalo ísť do tuhého, smelo som si vopchala ruku do boxeriek. Nahmatala som svoju erekciu a pevne ju uchopila do rúk s tým, že sa zase obšťastním.
,,Havran, ty si narcis?“ ozval sa zachrípnutý hlas, ktorý prerušil tok mojích zvrhlých myšlienok.
,,Doprdele!“
Otočila som sa na Maja, s rukou stále zapichnutou hlboko v boxerkách. Musel ma pozorovať odkedy som sa hrabala v jeho skrini.
,,Ehm? Ja?“ ozvala som sa zarazene.
,,Aspoň si vyber tú ruku z gatí, keď so mnou rozprávaš,“ znechutene pretiahol Majo.
Vytiahla som ruku poslušne z boxeriek a prekrížila ruky cez prsia – skôr než som si uvedomila, že to pôsobí nanajvýš priteplene.
,,No tak klesni už! Hačaj! Sadni!“ prehovárala som jeho/svoj penis.
,,Si normálny?“ opýtal sa ma Majo.
,,Nie tak celkom. Som baba v mužskom tele. Ale môžem mu toto povedať?“
,,Hej, len chystám pre frajerku striptíz a teraz trochu trénujem,“ uškrnula som sa ,,Maroš, prosím ťa, nezabi ma za toto!“
Majo sa hurónsky zarehotal, podišiel ku mne a bacol ma tak chlapsky ,akože-to-si-vyhral-kámo´ do ramena. Toto gesto sa musím naučiť. Tento deň sa mi zíde.
,,Jéjda môj zlatý, už by sa po ôsmich mesiacoch aj patrilo pretiahnuť!“
,,Tiež si myslím!“
Tiež som ho bacla rukou do pleca a snažila sa pritom úchylne uškŕňať ,,To vieš, kámo, som chlap a potrebujem sex!“
Súhlasne prikývol a začal sa obliekať na vyučovanie.
Vduchu som tancovala víťazoslavný tanček, že sa mi to podarilo takto odbaviť a zachrániť celú túto zaprdnutú situáciu.
Potom som sa zarazila.
,,Kde je Maroš, ak ja som v jeho tele?“
Na otázku mi hneď blikla i odpoveď.
,,Doprdele! Zas zmeškám do školy!“
Vyštartovala som ku môjmu novému mobilu a začala zúrivo mačkať sms-ku.
,,Maros?! Si tam? Urcite vies, ako to myslim. Tu som ja, Ivi, co sa do prdele stalo?! Co robis? Dufam, ze si neostal doma, ak hej, migaj do skoly, a nie ze mi urobis nejaky pruser! Ivi.“
A poslala som to na svoje číslo, dúfajúc, že je to tak, ako si myslím.

Vysoká škola nie je peříčko. Zarezávala som na hodinách geometrie a natvrdlo sledovala, čo píše učiteľka na tabuľu. Majo, ktorý sedel vedľa mňa, sa tváril rovnako zúfalo. Akurát, že ja som bola stredoškoláčka a tomu, čo teraz učiteľka vysvetľovala, som nechápala ani z ďaleka. Ani len mäkké f!
,,Čo tu ja vôbec robím?!“
Učiteľka bola nepekná, malá, hovorila myším hlasom a svojím pozadím zapchávala celú časť tabule, takže som nemohla ani poriadne odpisovať. Nehovoriac o tom, že mala hrozné vlasy a ešte horšie nechty.
,,Všímaš tie jej vlasy? Stavím sa s tebou o desať eur, že si tie vlasy nestrihala najmenej tri roky.“
Majo na mňa kukol ,,Tebe drbe? Čo riešiš jej vlasy?“
Mračila som sa naňho ,,Však to bije do očí!“
Pozrel na ňu. Teda najprv na jej zadok a až potom na jej vlasy ,,Ja neviem, podľa mňa ich má normálne.“
Odfrkla som a dačo si zapísala do zošita.
,,Hmm. Nejak sa ti zmenilo písmo,“ prehodil sucho Majo, keď mi nahliadol do zošita.
,,Hups. Zabudla som, že moje a Marošove písmo sú si podobovo vzdialené asi ako severný pól od južného.“
,,Len trénujem krasopis.“ odvetila som ,,Koľko primitívnych výhovorok budem musieť ešte dneska použiť?“
,,Aha,“ poznamenal inteligentne.
,,Veru. Aha.“
Nasledovala mlčanlivá pauza a ticho prerušované len škripotom pier a šušťaním papiera.
Zamrvila som sa na stoličke.
,,Prečo som si len dala džíny?! A ešte k tomu také tesné?!“

 Blog

31 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu