Milujem.

Milujem svoju deravú, zábudlivú hlavu, ktorá sa vždy dokáže zázrakom vymotať z problémov, aj keď je ich veľa.

Milujem nočnú jazdu vlakom, keď opretá o sklo pozorujem výbežky kútov sveta namočené v nekonečnej čiernave.

Milujem, keď sa vozím električkou v Bratislave sem a tam a nikto ma nevyhľadáva a nikto si nevyprosuje moju pozornosť.

Milujem výhľad zo svojej strechy na môj panelákový svet Dlhých Dielov s rozbitým asfaltom a zničenými lampami, ktorý mi leží ako na dlani.

Milujem tú bolesť, ktorá je prejavom mojej slabosti, keď rozmýšlam nad zoskokom z strechy so zamatovými krídlami, ktoré sú vlastne nefunkčné.

Milujem, ak sa mi rozmočená sušienka v čaji rozpadne a usadí sa na dne porcelánového pohára, pričom viem, že to musím vypiť.

Milujem pomalú jazdu v aute a trúsenie detských piškótov na čerstvo vykefovanú sedačku, ktorá ešte stále smrdí po sterilnosti a chemikáliach z čistiarne.

Milujem daždivé noci, búrkové dopoludnia, zamračené obedy a vyšvachtané poobedia a suchých gumákoch.

Milujem pocit, že dokážem dieťa zároveň rozplakať a následne aj utešiť.

Milujem cez zimné noci ležať vo snehu a pozorovať oblohu bez hviezd a akýchkoľvek súhvezdí.

Milujem, ak po prechádzke so psom strčím skrehnuté a premrznuté prsty pod kohútik a pustím na ňu vriaciu vodu, ktorá moje ruky sfarbí do červena.

Milujem, ak niekomu nevadí to, že musí opakovať otázku aj tri krát, lebo som ju nepočula.

Milujem, že ráno, po preplakanej noci, všetci vidia moje červené oči a ľutujú ma a pritom sú tak strašne patetický.

Milujem počúvanie tej istej jednej pesničky do omrzenia a jej následné zmazanie z môjho mobilu.

Milujem, keď si po škole môžem lahnúť do postele a spať až do rána, pričom viem, že ráno sa budem cítiť rovnako zlámane a ospalo ako poobede.

Milujem, že mi na prstoch, keď držím cigaretu, omŕza prostredník a ukazovák a že ich stŕpnutie ma nebolí až kým nedofajčím.

Milujem, že kamkoľvek sa pohnem, mám vo vrecku funkčný zapalovač a zápalky s modrými hlavičkami.

Milujem púšťanie starých platní a krútenie hlavou novej generácie nad mojím hudobným vkusom, ktorý je viac než zastaralý.

Milujem ten pocit, že mi omŕzna zadok na hojdačkách, ktoré sú pokryté snehom, alebo dažďom.

Milujem, keď idem s piatkovými nákupmi v rukách okolo kostola so začínajúcou večernou omšou a viem, že tam nemusím, lebo som to (vďakabohu) zase nestihla.

Milujem vôňu centrofixy, sekundového lepidla a odlakovača na nechty a vôbec všetky vône ktoré sú silné a zasvrbia ma v nose.

Milujem svoje knihy v knižnici usporiadané podľa veľkosti a nie podľa abecedy.

Milujem, že môj talent na katastrofy v chemických labákoch je uznávaný v celej triede bez akejkoľvek škodoradosti.

Milujem čas medzi nedeľňajšou nocou a pondelkovým ránom.

Milujem úsmev svojho učiteľa biológie.

Milujem, ak dojdem do školy po zvonení a učiteľ tam ešte nie je a ešte sa ospravedlňuje, že mešká.

Milujem, ak mi niekto požičia pero, aj keď vie, že mu ho rozkúšem a berie moje otlačky zubov na šťukátku s úprimným úsmevom.

Milujem, že keď si zabudnem doma klúče, vo vrecku nájdem daľšie náhradné.

Milujem, že ak dojdem do školy s deravou ponožkou na ľavej nohe, že si to nikto nevšimne, i keď sa mnohonásobne prezúvam.

Milujem...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu