keď motíľa jas slnka spáli
keď padnú všetci srdcoví králi
a tí, čo sa im smiali
sú len rojkami z trávy
prebudenie
z ich tiel ešte sála radosť
a ticho stúpa k plafónu.
ráno už len osamelosť
bez čísla tvojho telefónu
pamatám si...
boli sme blázni
smiali sa v daždi
a tak ako každý
mysleli, že to je navždy
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ufogirl
24. 6.júna 2008 17:16
nice...xD
Napíš svoj komentár