Nevedela som čo robiť. Bola som úplne vykoľajená. Bol to ten najšokovanejší a najkrajší deň môjho života. Len som to zatiaľ nevedela, netušila som či ho chcem vybozkávať alebo úplne zbiť. Ale zrejme obe naraz. Vzal ma na ruky a ja som sa nbránila. Sadli sme si do húpacieho kresla. JA mám húpacie kreslo? prebleslo mi mysľou. Pomaly sme sa hojdali a ja som sa snažila započuť tlkot jeho srdca. Nenávidím ťa" povedala som nadurdene. " Milujem ťa" pohladil ma. " Si nemožný" " Si úžasná" už som to nevydržala. Podoprela som sa o jeho hrudník a pozrela mu do očí. " Vieš vôbec... máš aspoň predstavu co si urobil?" "Myslel som to dobre." dala som mu frčku do čeloa na viac som sa nezmohla. " Nie ty si si myslel že mi bude lepšie bez teba.Ke dmi nebudeš na blízku a ja by som si žila svoj život. Ako vidíš." šťuchla som do neho. " Máš smolu. Vždy si do neho patril aj teraz patríš a patriť budeš. Si hlupák. Si úplný babrák ked si myslíš , že mi bolo lepšie." Je mne ma pobozkal na nos. On hádam ani inak bozkávať nevie. Len jemne , ako ked vám motýľ sadne na nos,. Také príjemné šteklenie. " Odpusť mi ,prosím , chcel som pre teba len to najlepšie. Teda , myslel som si , že konám správne." JA som pokrútila hlavou. " Neodpustíš?" usmiala som sa a hrala na urazenú " Nie" pobozkal ma. " Ani teraz. úsmev sa mi roztiahol po celej tvári. zatočila som hlavou. Náš bozk prhlbil a, ked som sa už chcela pridať odtiahol sa . Omámene som na neho pozrela .Zatvárila som sa že premýšľam. " Noo porozmýšam. On zaklonil hlavu a zatvoril oči. Asi čakal čo poviem. No mne sa nechcelo hovoriť. Vzala som jeho tvár do dlaní a potom sa spustila lavína bozkov. Celú sánku som mala pokrytú jeho bozkami. Potom prešiel na krk a nakoniec na kľúčnu kosť. Myslím že pochopil , že mu odpúšťam a že je koniec rozhovoru. NO v tom sa ozval môj nedočkavý žalúdok. Myslím že toto by pokazilo každú romantickú chvíľu. TAkže sme sa obaja zdvihli a na rukách ma niesol do kuchyne. Ja som sa zhrozila. " Prestaň , ved sú tu naši. " On sa na mna šibalsky usmiala to ma utvrdilo v presnedčení , že vie niečo čo ja nie. "Tvoji rodičia išli na služobnú cestu ,na ktorú poslali tvojho otca a tam sa snažia utužiť manželstvo." začervenala som sa. Možno bz sme aj mz niečo utužovali , keby nebolo mojho brucha. A naozaj na chladničke bol lístok a všetko čo povedal na ňom. V chladničke bol jogurt so šľahačkou na vrchu .. hm.. nič moc , ale stále lepšie ako maminine uhorkové koláčiky. Hodila som ho do seba a pozrela von oknom . Stále pršalo. " čo chce dnes robiť?" spýtal sa ma. " Idem sa asi prejsť." on sa potichu zasmial " To si celá ty , vždy urobíš to čo by som ani v najmenšom nerátal." Rýchlo som vylila kakao a išla som hore. Tesne pred izbou som ho zastavila. " Idem sa prezliecť , pri tom byť nemusíš." pretočil oči , "Ved som ťa" " JA viem , že si ma videl už milion krát. Ale teraz sú nové pravidlá. Zvládnem to ." usmiala som sa a zabuchla mu pred nosom. A teraz rýchlo. Spodné prádlo ,tričko , rifle, , sveter , bunda a už som bola hotová. Rozbehla som sa po schodoch , ale samozrejme. Ja som si stúpila na vlastnú nohavicu a šmykla sa. Preto to hovorím s takým pokojom , lebo on ma rýchlosťou blesku stiahol späť a na rukách ma odniesol dole. Ja som si toho nevšimla a išla do chodby. Obula som si svoje nové gumáky so striebornou potlačou a ornamentmi , vzala dáždnik a už sme sa obaja vrhli do toho nehostinného počasia.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
