Zbadala len krvavý kus mäsa, ktorý vytŕčal spod bielej plachty.
Vyšetrovateľ ju bezcitne a rýchlosťou blesku odhrnul. Je to on?
SKĹZLA K ZEMI A V TOM MOMENTE SI MYSLELA, ŽE UŽ NEVSTANE A ODÍDE NAVŽDY ZA NÍM.
Spoznala ho len podľa malej náušnice v uchu, ktorú mu darovala k narodeninám. Už dávno ho nevidela. Mohli to byť dva mesiace. Presne odvtedy, čo mu povedala, že ich vzťah nemá zmysel.
Teraz sa jej v hlave vynárali spomienky...
...Áno, vezmem si ťa...kričala od šťastia, keď otvoril saténom potiahnutú krabičku s prsteňom. Lietala po byte ako pojašená a predstavovala si biele šaty so závojom a vlečkou. Z okna videla kostol, kde mu pred Bohom chcela pred všetkými povedať svoje,,áno,,...
...Pusti ma ty sviniar...od plaču sa zajakávala. Po brade jej tiekol tmavočervený pásik krvi. Pred očami sa jej zahmlievalo. Ticho.
Ležala na gauči a on ju hladkal. Prosil o odpustenie ako prosil vždy, keď sa bál, že ju stratí. Jeho falošné slzy ju obmäkčovali. srdce nedovolilo neľúbiť ho. Uisťoval ju, že nebude kontrolovať každý jej pohyb, a že jej bude dôverovať. Mozog mu však vysielal signály zlosti, zatínal zuby...ovládal sa, lebo ju skutočne/prehnane/ miloval...
...Je koniec...povedala mu s rozbitou hlavou mesiac pred svadbou. Uvedomila si, že môže byť rada, keď prežila jeho výkyvy agresivity počas ich trojročného vzťahu.
Porozbíjal všetko, čo mu v tej chvíli prišlo do ruky. roztrhal pozvánky, fotografie a rozstrihal jej vysnívané šaty. Potom ju bez náznaku ľútosti, či zachránenia nezachrániteľného vyhodil bez milosti z bytu. To bolo naposledy, čo ho videla...
-Od ľudí sa dozvedela, že ho videli zbitého pred barom, že ho videli s pochybnými ľuďmi, že ho videli v putách, že ho videli nadrogovaného, že ho videli tam a tam. Nemohla to počúvať, pretože tie slová jej pripomínali to, čo jej sľuboval vždy po hádke. Že bez nej sa dá na zlé chodníčky...že nebude chcieť ďalej žiť...Nehorázne ho milovala, ale bála sa, že neprežije ona.
....Zazvonil zvonček. Vyskočila s postele. Natiahla na seba župan. Premohol ju čudný pocit smútku a bolesti. Nesmelo stlačila kľučku, zazrela uniformy, pichlo ju pri srdci...
SKĹZLA K ZEMI A V TOM MOMENTE SI MYSLELA, ŽE UŽ NEVSTANE A ODÍDE NAVŽDY ZA NÍM.
Na pohreb prišla prvá. V ruke držala ich spoločnú fotku a obrúčku. chcela sa s ním rozlúčiť.
:::teraz budeš mojím anjelom, ktorý ma bude kontrolovať z hora.Zbohom láska. Vtiskla mu posledný bozk na jeho chladné pery a s posledných síl zdvihla hlavu k nebu a zvolala MILUJEM ŤA:::
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
husenicka23
4. 6.júna 2008 20:41
krasne
Napíš svoj komentár