"Prečo...prečo si ma pobozkala?"
"Prepáč, ja ani neviem, proste som to musela spraviť. Marek...nehnevaj sa ...ja myslím že ťa ľúbim. Hneď od prvej chvíle...a chcem ti to povedať do očí...do tvojích krásny očí."
"Musím ísť. Ahoj."
On odišiel...jednoducho odišiel... ...Sedela som na posteli a okolo seba som pala kopu servitiek...plakala som...asi 2 hodiny v kuse...
Nemala som to robiť. Načo?!...Utrela som si oči a šla som si ich umyť do kúpelne.
"Miláčik ? Už ti je lepšie?" Moja mama dobre vedela čo sa stalo, povedala som jej to do očí, že aká som krava, že som ho pobozkala a on odišiel...
"Nie, alebo áno? Ja neviem, nerieším...som sprostá..."...
"Prestaň! Ema, nesmieš tak hovoriť. Ten chlapec je hlúpy keď odišiel."Moja mama ma tak dokonale podporovala...Musela som povedať len 5 slov.
"Ďakujem ti mami, ľúbim ťa."
"Ale čo ďakuješ? si moja dcéra, aj ja ťa ľúbim."
Najedla som sa a zapla som comp...prišla som na fb a Marek bol on...napísala som mu:
"ahoj...viem že sa hneváš...ale pochop ma...nevedela som čo robím..Marek prosím odpíš...si super chlapec...keď už nič chcem byť aspoň tvoja kamoška...je to rýchle ja viem..ale aj tak..Ľúbim ťa.. .."
Čakala som čo odpíše, a po piatich minútac mi naskočila správa. Tešila som sa čo napísal že ma tiež ľúbi ale to bol len môj sen.
"Musím ísť preč, idem von čaw."
Len toľko? bola som naštvaná...ide von? Fajn idem aj ja!
Sadla som si do auta a cítila som sa pekná. Červené šaty, a topánky na vysokých podpätkoch. Vlasy hore v cope a nová špirála na riasach. Ide sa.
Vôbec som nevedela kde Marek bude. Prešla som veľa ulíc, bola skoro tma. Vykašľala som sa na to...Šla som na kofču do jedného baru...a na moje šťastie nešťastie tam bol Marek.
Stál a silno objímal jedno dievča...bolo mi to divné ale zdvihla som ruku a zamávala som mu..on sa namňa smiešne pozrel a začal sa olizovať s tou štetkou...Šlo mi do plaču, prečo? Prečo to robí? Písal mi že som v pohode a padla som mu do oka ...a teraz toto...?...
Vypila som kofolu, Marek tam stál so svojou "veľkou" partiou a bozkával sa s iným dievčaťom...SUKNIČKÁR ! Pomyslela som si...Pozrela som sa naňho a v očiach som mala szly...jedna baba z ich skupiny prišla ku mne..mala mastné vlasy obhryzane nechty a mini suknu...
"Čo chceš?!"
"Len som ti prišla povedáát...že ako s Marečkom si nezačinaj..chi chi... ..Lebo on je fajny chalan..a nema rad take pipky jak si ty...ha ha.." Bola opitá, trepala somariny a z úst jej hrozne páchlo..
"No ...a ?"
"Že on každú obabre..fajčí pije ..je to taky sukničkár a ja ho takeho milujem..heh ...veľa krát bol už u mna..no hadaj čo sme robili? ..karty sme nehrali...chi chi..."
"Ty krava ! Vypadni..MAREK TAKY NIE JE !!..NIE JE ..POČUJEŠ? ..VIEM AKY JE..MILY...KRASNY ..OČARUJÚCI...ASPON..PRI MNE TAKY BOL...NEVYMYŠĽAJ SI ..OK?...MAREK TY NIESI TAKÝ!! ...povedz že niesi taký...ľúbim ťa Marek...povedz niečo..."Plakala som..kričala ...a udierala som do každého stola..a skončila som v Marekovom náruči...držal ma a uľudňoval...
Zobudila som sa na nejakom čudnom mieste, bola som v tmavej škaredej miesotnosti...prvé slovo ktoré zo mňa vypadlo..bolo.."MAREK?"
"Áno? Emuš? si hore?..v prvom rade sa ti chcem ospravdlňiť a musím ti povedať pravdu..." Len som prikývla a on pokračoval.."No a ja niesom ten za ktorého si ma pokladala...som hlupák..fajčím a som skoro vždy opitý...stále mám inú...a myslel som že aj ty si taká...vtedy keď si ma zrazila to vôbec nešla rýchlo..bol som kus pripitý...niekto by ma tam nechal ale ty nie ...vzala si ma do svojho nového auta a odviezla domov...a ja som sa zaľúbil..."
"Tak prečo si potom bozku odišiel?"
"Lebo som zistil že si slušné dievča...a nechcel som aby si sa stala takou akým som ja...záleži ma na tebe...Ema si úžasna..prepáč za všetko..MILUJEM ŤA..."..povedal a pobozkal mi čelo.
Domov som sa vrátila ráno, pred naším domom stáli 3 policajné autá a keď ma zbadala moja mama tak ma skoro zvalila ako ma začala obíjmať.
"Ema...Ema...kde si bola?..."
"Načo si volala polišov? Mama úplne ti šiblo? Nechceš sa liečiť...o do riťi ty niesi normálna..." Odišla som do sprchy.
Keď som vyšla zo sprcy pozrela som sa von oknom, dvor bol prázdny...zišla som dole v mojom PEACE župane a videla som tam moju mamu, plakala.
Prišla som ku nej zozadu a silno som ju obíjmala.
"Prepáč, som asi opitá...fakt...prepáč..mami neplač...ser na mňa.."
"Prečo sa tak správaš?"
"Ale mami..." nedorozprávala som lebo mi zazvonil mobil..zdvihla som.
"Prosím?"
Počúvala som a v tom som len do mobilu zrevala silné: "NIÉ!!!"
Pokračovanie na budúce
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
susi8
5. 9.sept. 2011 11:21
sory za pravopisné chyby ale som rýchlo pisala ..tak fakt sory
Napíš svoj komentár