Žijem tu od malička s mojou mamou. Súrodencov nemám a otec s mamou sa rozviedli keď som mala 8 rokov. I keď celý môj život bol stále o tom istom, milovala som ho.
Študovala som na vysokej škole, môj dávny sen bol byť kuchárkou. Ale na škole sa všetko zmenilo, vyštudovala som návrhárstvo. Konkrétne rada navrhujem oblečenie a doplnky. Celkovo rada kreslím. Na Cypruse sa dá robiť čokoľvek, potápam sa, bicyklujem.
Ďalej som premýšľala, dívala som sa do zeme. V tom do mňa niekto narazil.
Zdvihla som zrak a predomnou stál chlapec. Mal krásne vypracované telo a strapaté blond vlasy.
"Dávaj bacha .. si slepá?" Odpľul si a obišiel ma. Počula som nadávky.
"Ten je ale inteligent! Hlupák, kto vie aké ma vzdelanie a žiadne spôsoby keď si odpľuje pred dámou." Zadívala som sa do zrkadla ktoré som vytiahla z kabelky. Strapatá ofina a pár vyrážok.
"Veď už niesom v puberte!" Zagánila som. Opravila som si ofinu a vykročila som ďalej. V ruke som držala žabky. Po vode a piesku som rada chodila bosá.
"Jeden jablkový džús, prosím." Mladá žena za pultom mi podala džús a ja som jej do ruky vložila peniaze.
Sadla som si k malému stolíku a popíjala džús. Do rúk som vzala časopis o móde.
"Nič, nič..." Listovala som a vtom som zbadala ženu. Mala super štýl, zelená sukňa jej viala okolo nôh a veľký hnedý opasok na zelenom tričku.
"Fíha a tie topánky!" Povedala som si potichi.
Listovala som ďalej a obzerala som si rôzne modely oblečenia. Časopis som zahodila naspäť do kabelky a vytiahla som náčrtník a ceruzku. Začala som kresliť tú ženu ktorá tam nervózne stála a poklopkávala nohou.
Náčrty boli už som len dorábala maličkosti. Nepozorovala som ženu len som sa dívala na papier.
"Krásne, to mám byť ja?" Nadomnou sa zjavila tá žena v zelenej sukni.
"No, áno." Priznala som sa.
"Som na to obrázku ešte krajšia ako naozaj." Usmiala sa.
"Ty si namňa nepamätáš?" Opýtala sa.
"Mala by som?" Túto cudziu ženu nepoznám, prečo by som si ju mala pamätať?
"Samozrejme, som tvoja teta. Pochádzam zo Slovenska. Prišla som vás navštíviť." Objala ma a ja som tuho premýšľala.
"No ja si na vás nepamätám." Áno, mama spomínala že pochádzame zo Slovenska. Že sme tam bývali ešte 4 mesiace po mojom narodení, ale žeby som mala tetu.
"Som Viktória. Bola som vás naposledny navštíviť keď si mala asi 1 rok."
"Ahá. Som Sofia."
"Viem, odprevadíš ma k vám domov? Veľmi sa teším na tvoju mamu."
"Samozrejme." Súhlasila som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bondulka
27. 10.októbra 2011 11:19
další zaujímavý pribeh
Napíš svoj komentár