"Nie, nie...ja nechcem spať v spálni!" Namietala som a asi som urazila Tomove city. Keď on je taký krehký.
"Prepáč, ja len že..tam nezaspím a tu..tu mi bude lepšie."
"Ako chceš." Pousmial sa a zapol televíziu. Nič zaujímave, bolo blbo v jeho prítomnosti. Ale naopak som bola rada že mi pomohol dostať sa z toho šoku.
"Vieš čomu nechápem?" Ozvala som sa po chvíli ticha.
"Nie."
"Prvé ma obťažuješ a ubližuješ mi...potom ti ublížim ja a Frederik...a teraz ma zachraňuješ? Dáva to zmysel?" Zaujato som sa ho opýtala.
"Ani ja to nechápem, asi som ťa chcel mať len pre seba, žiarlivosť mi kázala že mám konať takto a keby som pokračoval, privedie ma to na najbližšie psychjatrium." Začali sme sa rehotať.
Chvíľu sme sa jašili a skončilo to pojedaním chrumiek na gauči a pozeraní akej si komédie.
"Chcela by som si už ľahnúť...vadilo by ti to?" Opýtala som sa Toma.
"Samozrejme že nie! Ja už pôjdem tiež, dobrú noc a zabudni na toho chrapúňa."
"Frederik nie je chra...Teda je! Dobrú." Prikrila som sa paplónom a dekou a zaspala som.
Pootvorila som oči a predmnou bola tácka s džúsom a raňajkami. "Fíha." Zašepkala som. Vstala som a šla som si umyť zuby, obliekla som sa a spolu s Tomom som sa naraňajkovala a poďakovala mu.
"Máš internet?" Opýtala som sa.
"Samozrejme, načo ti je?"
"Musím si nájsť kedy odchádzajú lietadlá. Chcem odletieť domov, k mame..na Cyprus." Zatváril sa zmätene a ihneď začal mávať rukami na protest.
"Nie, nemôžeš odísť. Prosím, nerob mi to.." Šokovane som sa naňho pozrela.
"Aj ty začínaš?!" O čo mu zase ide?
"Ja len že mi bolo s tebou tak dobre..." Vstal od stola a ja tak isto. Stáli sme oproti sebe a dívali sme si do očí.
"Aj mne s tebou." Hodila som sa do náručia a on ma vrelo prial.
"A ja nechcem aby si odišla..." Samozrejme! Komu inému sa to môže stať keď nie mne? Akože toto čo má byť?! Objímam sa s Tomom??!! ..ale je mi tak príjemne...
"Ach..Tom.." Šepla som a on mi venoval nežný bozk.
"Áno?" Jemnýn hlasom sa opýtal a dal mi ďalí bozk.
"Prepáč...ja to nedokážem.." Odtiahla som sa od neho s pocitom viny.
"Chápem."
Keď som konečne našla mobil objavila som tam 3 SMS-ky...hádajte od koho?..:
Prepáč mi to! Miláčik...som idiot...spravil som chybu...prosím..aspoň povedz kde si a či si v poriadku...Frederik.
"Jasné...tebe namne ohromne "záleži"!" Povedala som ironicky a otvorila som ďalšie dve SMS-ky v ktorích stálo niečo podobné.
Odpísala som len:
Som v pohode a som u Toma. Sofia.
"Kto vie ako sa zatvári!" Pousmiala som sa nad tým.
Dni plynuli rýchlo a pomaly sa blížil môj odchod. Tom ma stále presviedčal no ja som odmietala ostať tu. A prikázala som jemu aj otcovi nech Frederikovi nič nehovoria. Ale vôbec nič!
S Tomom mi bolo krásne, i keď sme netvorili žiaden prá záľubencov. Boli sme obyčajný kamaráti, no niekedy sme si venovali nežný bozk alebo dokonca aj vášnivy bozk. Ktorí však nemal žiadne následky.
Odchádzam v piatok. Dnes je streda. Tom sa s tým už nejak zmieril no aj tak je stále smutnejší. A čo Frederik? Asi za ním zájdem, aspoň sa rozlúčiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár