Utorok... som unavená. Spala som 3 hodiny. Škola. Prosím netýrajte ma! Koniec školy. Konečne. Plaváreň, posilka. Som doma a som unavená. Zavolám ockovi že si idem ľahnúť.
zopakoval mi možno 5-6 krát že ma ma ľúbi... nemám volať mamke. Niečo sa deje. Volám mamke.
Ahoj ako sa máš? ...
Zle ...
Čo sa deje? ...
Spýtaj sa otca...
Teraz som s ním volala...
/ticho/
Mamka čo sa deje? .../Strach/
Dnes mal otec súd.
Že nejde do väzenia? /šok ... slzy v očiach ... strach/
/plač/
/plač/
Na koľko?
1 rok.
Strach
Neistota
Smútok
Šok
Samota
Strach
Strach
Neviem čo mám robiť. Preplakala som celý večer. Bolí ma hlava. Ten pocit, že nie som doma. Neviem či bude doma na Vianoce. Smútok.
Chcem byť doma.
Nesústredenie.
Hlava hore.
Drela som pre svoj sen. Teraz si ho plním. Ja sa nevzdám. Nechcem aby išiel na rok preč. Bojím sa.
Ruším svoje plány.
Snažím sa nájsť najlepšie riešenie.
Chcem sa zobudiť z tej nočnej mory.
chcem kričať... kopať ... volať o pomoc ...
Odrazu sú problémy iných nepodstatné. Zameriavam sa na seba a na to aby som sa premohla a postavila sa na vlatné nohy.
Chcem aby bol na mňa hrdý.
Ocko ľúbim ťa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár