V aute na ceste domov som rozmyslala, preco sme s Petom spolu vlastne nikdy nechodili. Lubila som ho no takym zvlastnym, inym sposobom. Bola by som s nim neustale, lezala mu v naruci a ani sa od neho nepohla. Ale nechcela som s nim spat. Mala som nase priatelstvo rada take, ake bolo.

Cim blizsie som bola k domu, tym ciernejsie myslienky som mala. Mama, Oliver, spolocna dovolenka.
Mamu som nasla spievat v kuchyni a natierat rozky. Pocuvala nejaku infantilnu hudbu, asi zase Pussycat Dolls a tancovala, ignorujuc ze zupan jej padal a stala tam vlastne takmer naha.
"Rinuska, sadni si, mam pre teba uzasnu spravu. Dostali sme napad ze zmenime destinaciu. Oliver uz na San Blas bol a nechce sa mu tam ist zase. Chce it na Seychelly. Nevadi ti to, ze nie."
Petove palacinky som zrazu mala v krku. Zabila bola veta: Oliver CHCE ist na Seychelly. Tak nasadnime na vesmirnu lod a odpalime sa na Seychelly, nie?
Zhnusene som sa otocila a vybehla z kuchyne. Ale nahoda je svina samozrejme. Do niekoho sm vrazila.
"Hopla, kam mas tak naponahlo skoro rano?"
Pozrela som sa do tych najkrajsich oci na svete. Stal tam len v boxerkach, drziac ma okolo pasa.

Lezala som na posteli a premyslala som. Srdce mi bilo a myslienky rotovali. Nevedela som, ci ma rozculuje alebo pritahuje. Zhlbok som sa nadychla a snazila upokojit. Peto mal pravdu. Co ma prist, to pride.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sarah_whiteflower  8. 4. 2011 18:54
Ty to vieš tak perfektne popísať! Pripomínaš mi jednu blogerku, ktorá tu kedysi písala. Tiež písala také pravdivé príbehy z rodiny, kde boli také lepšie finančné prostredie, hoci rodinné zázemie bolo trošku iné. Ale dosť na tom, aj jej blogy som mala veľmi rada
Napíš svoj komentár