Bol som narkoman

Vrátil som sa späť k matke..

V Čechách, kde sme sa po rozvode presťahovali, to na mňa pôsobilo dosť frustrujúco.. Iní ľudia, iný svet, všetko naopak.
Miesto námestia plného malých obchodíkov a stovkami pobehujúcich ľudí tu boli len prázdne tmavé ulice, stoka!..
Pri pohľade z okna ôsmeho poschodia neboli detské ihriská zaplnené krikom a smiechom hrajúcich sa detí. Naopak! Samé čudné partie ničiace veci okolo seba..

Keď sa nad tým zamyslím, z odstupom času sa sám seba pýtam, ako som tam mohol vydržať tri roky. Tri dlhé, otrasné, najhoršie roky môjho života..

Otvára sa kapitola stredná..

Zo začiatku som sa snažil vychádzať s profákmi či spolužiakmi, ako-tak aspoň zo zotrvačnosti. V triede sme boli vlastne dosť veľká banda všeliakých týpkov. Rebeli, princezničky, začínajúce kurvičky, intelektuáli, svalnáči ...
Rozdelení na tých, čo majú v živote šancu a na tých, ktorí sú uzrozumení so svojimi budúcimi životmi.

Hádajte, kam som sa zaradil?

Moja druhá a určite nie posledná skúsenosť s niečim, čo by som nikdy za normálnych okolností neurobil bola práve na strednej.. Teda nie tak celkom. Bolo obdobie okolo decembra..Sniežik, chladno, trebalo sa zahriať.. Išli sme akurát zo školy domov, keď na mňa kývla jedna triedna partia, či s nimi nepôjdem do Áčka – klubu poblíž..

Niektorí z nich boli fajn..hrali sa síce na tvrďasov, chlastali už od základky a tak, ale mne pripadali cool, tak odviazane a v pohode. V podstate nechápem, prečo ma zavolali...A samozrejme mali medzi sebou tie najlepšie baby. Neboli to princezničky ani tie začínajúce kurvičky, to vôbec. Ak sa ich chalan čo i len dotkol bez ich súhlasu, boli schopné vylámať im ruky!

Sedeli sme, popíjali..Dozvedel som sa, že sú vlastne zmes tých, ktorí nezapadli ani do jednej z triednych skupín..Tak vytvorili vlastnú, postupom času...a vtedy mi vlastne doplo, prečo zobrali medzi seba aj mňa..
Nikto im nič nerozkazoval, každý sa riadil podľa seba a vonkoncom sa neriadili morálnymi zásadami. A tu sa naše cesty nejako odpájali. Ja, čo som bol vždy vzorný mamičkin maznáčik.. Bol!

Úplne na kraji stola sedelo jedno dievča, Klára. Nebola ako ostatní, pôsobila na mňa nevinným dojmom.. Nevedel som či je to len pretvárka, alebo je taká aj v skutočnosti, no ja lúzer som nemal odvahu sa k nej čo i len priblížiť, nie to ešte sa jej aj prihovoriť. Až kým Zuza nepošepla niečo Mišovi potichu do uška a on vytiahol z vrecka bundy malý preplnený balíček..

Prišlo mi naozaj vtipno.. Teda nie z danej situácie, ale z toho ako to všetko do seba pomaly dokonale zapadalo.. Až nechutne dokonalo..

Vraj cool a odviazaní! Mišo začal z balíčka nenápadne sypať okrúhle tabletky, strašne nenápadne, tak aby si to všetci okolo stola všimli. Keby ste videli tie ich rozžiarené tváre, ako detičky na štedrý deň pod vianočným stromčekom.. Každému pristáli v ruke dve tabletky až prišiel rad na mňa.. Mišo zdvihol obočie a spýtal sa ma tú vetu, po ktorej sa vo mne znova ozval ten malý temný diablik... A potom sa začal ozývať čoraz častejšie a častejšie..

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu