Nevidieť ho..ani necítiť..
Aj som naň zabudla...ked´ vnímam to krásne.
Je to ako sen, byť pod holým nebom, cítiť chladnú zem..a teplo, ktoré stráviť chcem...
Je to ako raj, kvet úsmevom zamieňam...
Je to ako letmý sneh, roztopí sa a už ho niet...
Je to ako vnznášanie, si hore...tak vysoko nad vecou...
Je to ako ranný lúč, pohladí ťa a už je fuč...
Je to ako let motýľa, ktorý splýva s krásou života...
Je to pocit, ktorý pretrváva...a nikdy nevyhasne...
Bol to pocit, ktorý škrtol zápalku...a opäť mi je teplo..
Ešte stále je..a ja nikdy nezabudnem, že to také môže byť...
Krásne ..akoby až neskutočné..a predsa reálne..
A predsa...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár