Všetko sa dá spojiť v krásny šperk..sám život..
Tak neznámy pocit vlastným cítením vyprodukovaný...
Náplasť bezpečia je prederavená...
Prázdno si pláva v ohraničenosti mňa...
Prstami by sa chcelo dostať von..nedokáže to však...
Skúša sa vyplaviť slzami...
..do ešte prázdnejšieho priestoru...do sveta myšlienok...
Kto napíše ten návod..Ako žiť?..
Nerátať mnohouholníky strachu, diery po pomste, uzol straty..
Akí sme smiešní..pýtame sa jeden druhého...rozprávame..neustále si pripomíname tú neohraničensoť prázdnoty, ktorú si vytvárame my..potrebami, ideálmi...
Kedy už začneme žiť bez tých obmedzení..kedy budeme poznávať neohraničenosť krásy života bez prestávok...?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
beruska_zuzanka
23. 2.febuára 2007 23:56
Juuuj,toto mi hovorí z dušičky,krása...
4
Nrepraj si ma, ak sa o tebe budú musiať učiť v škol moje detičky, keď ich niekedy v budúcnosti budem mať. JE TO VIAC AKO KRÁSNE MOJA !!! Keď sa spolu niekedy vyberieme na tú lyžovačku a opijeme sa, dúfam, že tiež budeš mať také plodné myšlienky :o).
5
...niekedy túžime po zrážke, len aby sme pocítili dotyk...
...niekdy túžime po bolesti, len aby sme pocítili, že ešte stále žijeme...
...niekedy túžime zomrieť, len aby sme sa presvedčili, že sme ešte stále milovaný...
...niekdy túžime po bolesti, len aby sme pocítili, že ešte stále žijeme...
...niekedy túžime zomrieť, len aby sme sa presvedčili, že sme ešte stále milovaný...
Napíš svoj komentár