Si ako môj každodenný sen,snívam ťa ráno, na obed aj večer.
Cítim tvoj úsmev, len ten dokáže spraviť aj nemožné...
Naučiť káčatko lietať kilometre, lietať v diaľkach, lietať vo výškach...
Nebáť sa pádu, si môj učiteľ, ktorý ma učí, že všetko sa dá, len treba cítiť...
Nechcem stratiť svoj zošit, kde si to zapisujem, ako ťa bozkávať ak letieť chcem...
Tak krásny pocit si mi daroval, nič si zaň nepýtal...
Ved´ si o tom nai nevedel alebo si vedieť nechcel?
Povedz mi to, hm?!
Ako si sa cítil, ked´ si viedol boj, boj citu so strachom?
Teraz si to preniesol na môj let, ja nemôžem lietať tak spokojne...
Trápim sa a čakám stále, kedy a kto vyhrá v tomto stave..
V stave, v ktorom chcem len tebe dať všetok sen, ktorý snívať prestať nechcem, ved´ už poznám anjela, ktorý sa mi nedovolí báť výšok ani diaľok..len toho, aký to koniec bude mať...
Kto komu povie, som len tvoj kamarát...
Venované pre mojú pacientku...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
sarik
24. 6.júna 2006 00:59
ach moja lujzi... si skvela, no fakt, co dodat??? mozno som nikdy nemala jeho, ale urobila si pre mna vela... TY!!! aby som pochopila, aby to menej bolelo, aby som vystupila hore po schodiku... moj maly barokovy anjelik lujzi...dakujem za tuto polnocnu basnicku a aj za vsetko ostatne saristicko - lujzianisticke...
2
Ved´ predsa pre takéto malé radosti anjeliky sú
Aj ja ti dakujem, konečne môžem praxovať ...
Aj ja ti dakujem, konečne môžem praxovať ...
3
tou tvojou pacientkou je sarik? tak teda sarik, ako som uz povedal milion krat, taky ludia nestoja za pohlad,nie to nebodaj za slzy...
Napíš svoj komentár