Videla ma plakať, modliť sa, hádať sa, kričať, zbierať huby, pásť kravy, rozbíjať vajíčka...
Dnes odišiel ďaleko, blúdiť lesnou cestičkou už budem sama...
Keď rozkvitnú púpavy, urobím mu veniec...
Keď budem zdobiť stromček, budem myslieť na neho...
Keď budeme jesť kapustnicu, budem hľadieť na miesto, ktoré bude prázdne...
..už nebudem počuť "stárči" ani " výborna je"...
Už nepohladím jeho čelo, veľký nos, nebudem pozerať do jeho modrých očí...
Všetko mi chýba a vždy mi to chýbalo, no teraz mi to už bude chýbať s vedomím, že už tu nie je...
Jeho kroky, jeho kašeľ, jeho pohľad, jeho otázky, jeho fotky s nekonečným príbehom...
Prečo odišiel?
Prečo odišiel, keď som nebola pri ňom?
Prečo to tak bolí?
Prečo nemohol počkať...aspoň kým by som sa vrátila...
Bolo ťažké, no krásne urobiť niečo pre neho...
Zdvihnúť ho z postele, prejsť sa s ním po záhrade, obíjať orechy spolu s ním, napiecť mu koláč...
Veľmi mi chýba!
Som sama na svoje šialené zúfalstvo, smútok, bolesť...
Som ďaleko od oca, nemôžem ho objať, povedať mu, že odišiel, no v našich spomienkach-srdciach ostáva naďalej...
Ľúbim ťa!
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár