Moje nehmotné záclony sa zatiahli, zmysly slabnú...
Načitávam osobné údaje, skúsenosti, ich poznatky si zapisujem do denníka...
Rozdychávam sýtosť dneška, jeho orcheser pomaly utícha...počuť už len basu, jej ťahavý a pritom dominantný zvuk, rovnako ako môj plač...
Ten neprehluší ani môj smiech, krik či hudba, ktorú počúvam
Rpzmýšľam...prečo preniknem medzi iných, ako cigaretový dým, ktorý ich dusí...
Chcú napáchnuť ale nechcú ho cítiť...
Prečo nevidia to svetielko na konci zapálenej cigarety, vidia len špak...
Pijem kávu...vychutnávam si ju, som na verande, prezerám si prírodu, stromy, oblohu, jazierko, let motýľov, kukuč jedovatej muchotrávky bodkovanej a je mi dobre...
Premýšľam koľko rúk spracovalo kávové zrná, ktoré si vychutnávam, azda to neboli ruky ženy, ktorá porodila dieťa a nevenuje sa mu...
Azda tá káva je dobre upražená, azda sa mi nezdá...
Pozerám , sledujem, usudzujem...
Prezerám si tváre ľudí, ktorých som tak naivne mala rada...
Prečo?Pre ich pasivitu, lenivosť, lebo ma potrebovali...
Fúúúú....hééj....čo to ?!
Nié, nebudem sa trápiť hlúposťou lenivých osôb...
Brzdy, ktoré brzdia moju rýchlosť, jazdu, ktoú si chcme vychutnávať...byť vedúcou na svojej ceste, ceste životom...
Dnes opäť...opäť ma nahnevala osoba, ktorej som rad odpustila, čo ja nezvyknem...
A zas, koľko faciek musím dostať, aby som pripustila skutočnosť, že to tak je...?!
Je mi zle ...chce sa mi plakať, nadávať a udrieť, dať facku, ktorá zabolí, bude štípať...bude skutočná...
Prebudí zo snov nemej reality, ktorá mlčí...
Nemá dôvod nemlčať, šetrí si hlas...pre iných..
Aj ja musím začať šetriť, peniaze ne výlet, energiu, myšlienky, slová..pre skutočných ľudí a nie prázdne figúrky, ktorých je veľa, až príliš, zaberajú miesto...
Ale nechápem...prečo nefungujú?
Kto ich zapne...? Hádam nie smrť...teda dúfam, že aspoň tá...ale to bude neskoro...
Ja nebudme plakať, len vyslovím vetu,, úprimnú sústrasť,,
Suchopádn ano vystihujúca skutočnosť, pohľad z verandy...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale musím povedať jedno, pochopila som Sartra