Je čas

Plavím sa..
modrá, tak nezvyčajná..chladná, hlboká, priťahujúca..

harmónia vteká do každej bunky tela..
nič iné, len pocit spokojnosti...hej, len ten...

Ako dlho som ho hľadala...
toľko času som fúkala do prázdnej fľaše
toľko večerov som obkresľovala mesiac na sklo
toľko popísaných papierov som pokrčila
toľko myšlienok som nafúkla,až sa mi nezmestili do hlavy..

a život utekal...
chvíle plné prázdnoty utekali spolu s ním...

Teraz..
stojím na vrchole skaly
hrany som otupila, prispôsobila sa realite, veď čo iné my ostávalo..
vietor fúka podľa melódie, ktorú mám v nespokojnej duši
horúca túžba hasne ako plamienok..
ostáva len pahreba, ktorá svetielkuje na cestu do neznáma..

mám zavreté oči
nasávam vôňu boľavého dymu

Skutočne nechápem, ako..prečo...a či to má zmysel..

Proste len plávam...
otázkami, časťami, ktoré ostali nedotknuté

Krásne..aké krásne dokáže byť malinké svetlo vo veľkej tme..
nemá ani hranice, písané zákony
len malinkaté svetlo, ktoré ostalo po plameni

Je čas odplávať ďalej, odrezať lano, ktoré je pripútané ku kotve minulosti

Skočiť do priestoru medzi ,teraz, a ,potom,...

...začať žiť...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu