Sú zelenohnedé a v jednom mám hnedú škvrnku...
Nedá sa z nich čítať veľa, len radosť a smútok...
Očakávam skromnosť a pravdu, ktoú chcem a hľadám.
Nepoznám dôvod, no viem jeho dôsledok...
Schmatne ma oslovením, požiada o môj čas, nepúšťa ma...
Som paralyzovaná,nehýbem sa, no myšlienky majú preteky...
Skončíš a pýtaš sa ma pohľadom...
Neviem čo mám robiť, čo čakáš...?
Sklopím zrak, pomaly vydychujem smútok, tvoju ťažobu...
Som slabá, nemám energiu, len vedomie, že som tu pre teba
,Reštartovať prosím!,
Niekto mi vyrazil dych svojou dôverou, nechápem prečo...
Čo vraveli moje oči...,Som tu, pod´ si skočiť?,
,Skoč si do tej hĺbky, zahod´ svoje starosti, ja ťa vyslobodím...,
Pre teba to spravím rada...no dúfam, že mi poskytneš umelé dýchanie...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tomino
6. 6.júna 2006 00:22
Ruhe, das höchste Glück auf Erden kommt sehr oft nur durch Einsamkeit in das Herz.
3
Pokoj, to najväčšie šťastie na zemi prichádza veľmi často len cez samotu v srdci.
Napíš svoj komentár