Prečo,ked´ niekoho máme radi, sme tak zraniteľní...
Prečo,ked´ sa bojíme, vždy je to oprávnene...
Prečo,ked´ slnko vychádza, chceme sa smiať...
Prečo,ked´ máme chuť jesť, naše zmysly sú otupené...
Fajn!serem na ,,Prečo,, aj tak...čas mi odpovie...

Sme tak rôznorodí...tak divokí, tak priťahovaní zemskou gravitáciou, a predsa....predsa by sme len lietali a lietali....že vraj blázni...ani nie!

Som strašne unavená...najradšej by som spala minimálne päť dní
Ale zas, prišla by som o niečo, čo by som nemala zameškať..
Každá jedna minútka v našom dníčku....je skutočná, nenáhodná, zdrvujúca a zároveň tak posilňujúca...

Kika to práve spoznala, bolesť...citovú šlehu bičom....
Chcela si ho mať pri sebe, šleh, po krížoch!
Chcela si byť jeho naj kamoškou,šleh, po rukách!
Chcela si hľadieť do jeho očí hodiny a hodiny...,šleh,po nohách...

Milá moja, neviem prečo práve ty... a je mi to ľúto...
Proste to je tak, sebareflexiou a empíriou....pochopíš, že protiklady sú navzájom prospešné...pr ekaždého, aj teba!
Ked´ ľúbiš, nečakaj lásku, ked´ povieš pravdu, nečakaj pravdu...ked´ sa usmeješ , nečakaj úsmev...

Ja neviem...celý tento rok som odbila....lebo som maturovala, lebo som mala príjmačky....tak nepodstatné veci....frasa!
Zmeškala som úsmevy vzácnych ľudí, dážd´ ktorý by nás ochladil pri prechádzke, vietor, ktorý by nám prefúkal tričká, keby sme sa vraciali z opekačky...
Viem, takých zbytočných poviností bude až až...

Ale teraz som ich priklincovala, pác a pác kladivom po tom ,čo ma ničilo....

Teraz som tu pr etých, ktorí ma volalai.. a tak dlllho čakali...

Predovšetkým jeden človiečik ma trápi...
Trápil ma aj v minulosti a ja jeho v prítomnosti...
Nechcem už!Trápiť seba a iných, ved´ život nie je o tom...

Odložím ego do šuflíka, zamknem ho na trikrát, kľúč zahodím...a poviem, Héééj!Tak čo!?Dáme prechádzku?!,

Ak budú námietky, zamknem ich do klietky, dám ich na námestie, nech ich každý vidí!
Sú to tie prekážky, čo mi všetko kazili....li li li ....


DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
Práve mi došla smska od buržuáznej Sárineny....hat, bude tyš-taš
Konečne.

Všetci smeako z inej planéty, z planéty....v ktorej nie je úprimnosť, čistá lásky, úsmev, pomoc, pohladenie, ktoré nám nehovorí, to mi raz vrítiš!

A viete čo, možno vám to vyhovuje , hrať sa na urazených, smutných, ponížených, ukrivdených, nepovšimnutých chudákov...ale mne nie!

Odlietam do svojho Haluzného sveta, tam, kde sa pije vínko, tancuje sa v daždi, rozpráva sa pohľadom, pečú sa bublaniny,obliekajú sa šatky, nečešú sa vlasy...a rozdáva sa úprimná láska....ako reklamné letáčiky...

 Blog
Komentuj
 fotka
rebell  21. 6. 2006 21:45
Ktej tvojej krajine ci svetu ci kam to chodis

ved to je tu na Zemi

A nelietaj vysoko lebo nachladnes a kto ta bude potom liecit??
 fotka
tamvtme  21. 6. 2006 21:48
No a čo!!!..Thio, hej!

To ja mám také čarovná rastlinky, že mariška, to uvarím s mliečkom , vypijem a lietám...

ále nie!proste, je mi ako v raji, mimo našej pklanéty...ked´ som s tými správnymi ľudmi...to je vše!

Ked´ nachladnem...hm...to uvidím potom..
 fotka
sargeras  22. 6. 2006 09:54
jj.tak treba...urobit si vlasnu carovnu krajinu priamo tu,na tomto svete
 fotka
tamvtme  22. 6. 2006 10:10
Jasné!tu je recept skutočne úprimní ľudia, hudba, jedlo, hudba, príroda, zubná kefka(tú ja musím tepláky, tielká...a postele, alebo deky a vodná fajka....všetko zmiešaj a potom nechaj dozrievať..
 fotka
luulina  22. 6. 2006 15:27
Wow.. Idem sa do nej pobaliť.. sí ja
Napíš svoj komentár