Vrátiť sa tak späť...
Do takého rána, kde beznádej bola zamurovaná...
Kde slniečko svietilo, ja som pila čaj, pozerala na oblohu..
No jo, kam sa schovali takéto rána...
Ked´ bosými nohami som trávičku hladila...
Kde zmizli také čarovné noci, kedy tváre ľudí som videla len tak, že plameň a jeho odraz mi ich dovolili pozorovať...
Kde sú také chvíle?...
Kto to všetko ukradol?!
Je to také protichodné...na jednej strane som rada, že čas je tak krutý...nenávratný...a zas na druhej strane tak by som chcela vrátiť určité chvíle...aspoň na moment, ked´ zavriem oči a budem spomínať...
Ako sme sedeli na posteli a jedli pukance, kecali, plakali a smiali sa...
Na zimu, ked´ mi bolo predsa tak teplo..vo vnútri...
Na obrázky, ktoré som si rámovala počas cesty tam a späť...
Ale zas... je fajn, ked´ si už človek myslí, že nič krajšie ho nemôže stretnúť a stane sa...
Je možné prežívať niečo krásne..dokonca krajšie ako pred určitým časom...
Vlastne ..o tom je život..o prekvapení...či dobrom či zlom...
Stále je to prekvapenie..a tak to treba brať....
Brať..a poučiť sa z toho....
Nájsť v každom momente aj to krásne..a ak veľmi chceme aj to zlé..
Samozrejme časom sa zlé strati..a to krásne ostane...
Vážne...život je fajn..len sa musíme naučiť v ňom orientovať...
V jeho tajničkách, krížovkách...
Lúštiť, doplňovať, vedieť pohotovo odbočiť ak treba...
a nestratiť sa v slepej uličke..z ktorej nevieme nájsť cestu na hlavnú...
vieš že si pre mňa niečo ako svetlo v tunely??vážne...Už ma nebaví žiť v temnote a utápať sa v temných myšlienkach..už nechcem byť -ten satanista-ktorý je tak vyrovnaný so smrťou že ho nič nerozhádže...keď vidím tieto tvoje články uvedomujem si že som žil na zlej strane...ďakujem že píšeš...dávaś mi nádej...je to krásne...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.