No kde s tým pátraním začať? V chladničke?
Asi nie, skôr kdesi, kde nezamrzne.
Ved´ ju predsa chceme čerstvú...
Mať ju a radovať sa z nej-
pýšiť sa ňou, že nám právom patrí
Byť spokojný , že ju máme a nikomu ju nepredáme.
Mať pocit, len ten, že v pokoji prežijeme tento deň.
Mať stopky, ktorými si to zmeráme...
Vnímať stopy v našom odraze...
Vedieť a dúfať zároveň, že je to skutočné.
Nič umelo vytvorené, čo rýchlo vyprchá.
Tá chvíľka pretrvá!
Bude večná, tak ako fotka s úsmevom...
Ty pochopíš a odceníš to, ked´ si opäť spomenieš...
Že krásny pocit to bol, byť spokojný a nebáť sa bôľ.
Vedieť a dúfať zároveň, že je to tvoja úroveň.
Osoba,s ktorou si a máš na krídlach nánosy...
Sú to peľové zrnká, ktoré ste nabrali,
ked´ ste spokojnosťou lietali...
Verili a dúfali, že sa to nestratí, ten pocit blažený
vedieť lietať a nebyť stratení...
Spokojnosť jedným slovom definovaná a tak túžobne očakávaná
Každý v tú cennosť veriž chce, že raz ju dosiahne...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Veríííííme, veríííííme