Stroskotanec, ktorý stroskotal o strach..
Narazil, loď túžob sa rozbila a teraz nedokáže plávať v mori nádeji..
Stroskotanec, ktorému deň ubiehal za dňom, slnko sa striedalo s mesiacom, odliv striedal príliv a on stále hľadel na oblohu..
Stroskotanec, ktorý dúfal, že nájde spôsob, ktorým by sa dostal z ostrova strachu... piesok ho pálil - túžby, otázky, ktoré mu nedovolili spávať..
Preto stále hľadel na oblohu plnú hviezd, cez deň plnú mrakov...
Pery mali popraskané, telo spálené, oči ho štípali, a tak sa rozhodol -vplával do mora nádeje, spočiatku morská voda štípala jeho telo, pery.. no keď roztiahol ruky, nechal sa unášať prúdom osudu, pochopil...
Že jeho sledovanie oblohy malo svoj zmysel - potreboval nabrať sily a odvahu ..
Nevedno kde doplával, no dôležité je, že opustil pevninu strachu a vrhol sa naprieč vlnám osudu - otvoril sa bytiu pre bytie - žil...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár