Stále, ked´ urobím krok, zdá sa mi, že sa vzdiaľujem od daného cieľa, byť tu, žiť autenticky, mať názor, svoje myšlienky, vnútorné cítenie, byť tou, ktorú mám tak rada-byť sama sebou, vedieť vysvetliť a nie komlikovať...
Je to ťažké, kráčať a usmievať sa, vrážajú do teba, krútia hlavami a nechápu...
Prečo? Hm, nechcú pochopiť,len stoja, nechcú kráčať...
Sú pohodlní,nechápu to, svoje posolstvo, že existujú, berú to ako samozrejmosť, tak to berie každý, nevieme si vážiť svoj život, robíme hlúposti...každý sa hľadá, niekto sa nájde v tom a iný zase v inom, v hudbe, umení, čítaní, drogách...teda v drogách sa nájsť nedá, dá sa len stratiť v dave...myslieť si, že už to našli, raj, ružovú dúhu, príliv energie, lásku, šťastie...až to príde, pochopia, že svoju destináciu vôbec nepoznajú, idú s davom.
Vidieť tváre, ktoré kedysi cítili to čo ja, silu hudby, vnímali krásu východu Slnka, cítili vietor, ktorý im utieral tvár, ked´ boli spotení, pozorovali oblohu, ked´ ležali pri ohni ,hej, boli šťastní.
A zrazu, zrazu vidím tváre, ktoré majú sklenené pohľady, úsmev, ktorý si neuvedomujú, bozky, ktoré nepatria nikomu, objatia, ktoré už nemajú silu...len ich chtivý pohľad a otázku ,Nemáš kolo, kávu...?´
Niekedy som dúfala, že náš rozhovor pomôže, zobudila som sa! Bola som bezradná, nevedela som čo mám robiť, vyhrešiť ich, objať, dať im facku?
Možno sa strácam v dave ,ale mám svoj cieľ, možno sa mi zdá, že je vzdialený ale je, je skutočne dôležíté mať vo vedomí napísané, ty žiješ skutočný život, za ktorý si zodpovedná len ty, si strojcom svojho osudu-možno, to neviem...ale viem, že ak chcem skutočne žiť, musím skutočne myslieť, mať svoj názor, svoje princípy, moja ontogenéza musí byť jedinečná!
Vlastne, v dave sme všetci, je ňou naša spoločnosť, v ktorej sú ľudia, ktorí idú za cieľom a ľudia, ktorí sú v dave a stoja, teda nestoja, hýbu sa, chodia dokolečka a ich svet je ako kolotoč, ktorého riadenie sa pokazilo...stratili kontrolu nad tým, čoho kedysi boli hlavnými predstaviteľmi, stratili kontrolu nad svojím životom...
Je fajn kráčať, pomaly ale priamo...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Thvoje dvojča kráša tým istým smerom ako ty... Hlavou proti múru Ale nebežíme... Kráčame pomaly, ale priam