Bolesť sa hniezdi v mojom vnútri, oči ma štípu páľavou, ktorá sa rozprestiera časom.
A ja nie som a občas som ..až príliš.
Mám veľa túžob, no tuš možnosti sa míňa.
Každým dňom – minúta za minútou, mililiter za mililitrom.
Skrížim ruky, kľaknem si a viečka mi padajú neopísateľnou ťažobou.
Chcem nevidieť to prázdno, necítiť chlad, keď vonku svieti slnko.
Kde je bojovníčka? Kde sa podela?
Azda nemá voľno, práve teraz, keď ide o zisk z poznania..
„Volám ťa do služby!“
„Hneď teraz, žiadne čakanie!“
„Teraz hneď vstúp do môjho svedomia a utvrď ma..“
Že som konala podľa najčistejšej entity v mojom tele, že úprimnosť, s ktorou som prežívala každé potenciálne „áno“ sa premenilo na zásoby, z ktorých budem živá počas studenej zimy.
„Môžeš vstúpiť..“
Konečne: „Vítam ťa!“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár