Priniesol ma bocian?vrana?hoci to nemozem s istotou powedat,myslim ze to bola laska ktora ma priniesla zabalenu v ruzovom vrecusku s obrovskou maslou.nic nie je take isté na mojom prichode na svet ktory sa odohral 7.7. v trnave, ako to,ze som bola zabalena v ruzovom.totiz od utleho detstva to bola pre mna jedina mozna farba.swet som zacala spoznavat vo svojom rodicovskom dome v brestovanoch.je to malebna dedinka,a hoci som sa velakrat zamyslala nad tym,preco prave tu som sa nucila svoje prwe slowa,mam svoj domov rada.vacsina z nas-deti,nazyva skolku svojim prechodnym domovom,ja ju nim nazvat nemozem.urcite prehanam,ak poviem,ze som v skolke pobudla tak mesiac.mala som to prostredie skutocne rada a naozaj je mi velmi luto,ze ma kazdy druhy den bolel pravy vlas na lavej strane hlawy ci prave vypadnuta mihalnica.ano,je pravda,ze to nebol oaz take akutne,ale to studene kakao kazdy den na ranajky, to bol skutocne dovod na absenciu.obdobie materskej skoly vsak prebehlo rychlo a prisiel celkom iny svet. Nazyva sa skola.prvy skolysky den som vyplakala snad more slz.dnes to velmi lutujem,pretoze to bola moja prwa ozajstna prilezitost sa predviest pred tolkymi ludmi a ja,ako naschval,som prvae vtedy musela rumázgať.nuz,co uz,premiera mi proste nevysla.uvodny rok v skole bol skutocne fajn.nasla som si vela novych kamaratov.postupom casu sa vsak vela veci zmenilo.prvy raz som si uvedomila,ze nie vsetci ma mali radi a davali mi to patricne pocitit.mozno im prekazal moj dobry prospech alebo to,ze somj bola za kazdych oklonosti sama sebou.zavidela som a dodnes zawidim detom,kore sa tesia na svojich spoluziakov a je mi skutocne luto,ze som uz velmi dlhy cas na zakaldnej skole nic take nepocitila a v najblizsej dobe sa to urcite nezmeni. No par ludi v nasej skole mi ukazalo,co je skutocne kamaratstvo.je to ten hrejivy pocit na srdci,ze existuje niekto ,komu mozte zawolat ay o druhej nadranom a nevypne si mobil,niekto ,kto vas vzdy rad vypocuje a spravi vsetko pre to,aby wam pomohol. Je aj par ucitelov,na ktprych uz nikd ynezabudnem,pretoze neboli len ucitelmi,boli ludmi,ktori ma naucili nepozerat vzdy na swet cez ruzove okliare a naucit sahladiet pravde do oci a za to si ich vazim.samozrejme,ako kazda spravna teenagerka,zazila som swoju prwu lasku,prwe sklamanie,prvykrat som vyronila slzicku,ktora vyryla jazvu i na srdiecku.hoci zivot prinasa so sebou aj nelahke situacie,ucim sa smiat aj so slzami v ociach a ranami na dusi len preto,aby som ludi,ktorym na mne zalezi,urobila stastnymi.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
pawlo  12. 1. 2008 08:42
To sa este pamatas na skolkarske casy?? ja uz o tom nemam ani sajnu ako to tam chodilo
2 
fotka
black_soul  12. 1. 2008 10:02
asi ze tak ja si tiez nepamätam co bylo.. ...pekny blogis
3 
fotka
anjelik4195  12. 1. 2008 10:42
ten blog ma uplne dojal ani nwm prec heh a stymi ucitelmi mas prawdu ja nemosem nikomu powedat ze som si oblubila niektorych ucitelow ze su mi ako nahradni rodicia ze im mosem wsetqo powedat lebo oni sa na mna kriwo pozru a powedia somarina
4 
fotka
comrad_sniper  12. 1. 2008 12:36
nj zivot je o tom ale zakladka je nic oproti tomu co ta caka ....na zakladke z tebou este jednaju ako z dietatom ....taky pristup je nanic az na vynimky ktore nikdy nevyrastu ....hypofiza im zaostava neva .....ale zivot by nebol zaujimavy keby bol iba monotonny a vzdy dobry to by ma nebavilo ....hh keby mi niekto zavolal o pol druhej rano ....na druhy den je asi mrtvy ....a to by mi bolo jedno kto to ....ale nie len haluzim iba ze by otravoval dajakou blbostou
Napíš svoj komentár