Nekonecne ticho,vsade hrozna tma,
Sedi si tam v kute,
Tak bezbranne sama.
Je to strasne krute.
Nadhernu tvar slzy pokryvaju,
Su to kvapky krvave,
Ktore do duse sa vryvaju,
Sedi tam,preco ona prawe?
Ziwot jej nozom pretina zily,
Fyzicka bolest vobec jej nevadi,
Spomina na to,ako sa lubili,
Na tomto swete,na ktory sa uz nevrati.
Nepride ked ziwot dokonci svoje dielo,
Kym nevytecie vsetka krv,
Stal tam vari anjel srazny bdelo?
Preco nie prv.
Nie vsak sama odchadza prec,
V srdci ma lasku,
Ten milostivy mec.
Na jej tvari vyryla vrasku.
Tam hore este stale mysli,
Na yeho bozky neskutocne,
Dnes uz nepotrebuye kyslik,
Vsak potreba citit ho,to je nieco večné.

 Blog
Komentuj
 fotka
fremo  22. 1. 2008 23:52
Ľúbi sa mi to. Len aby z teba dáky Hviezdoslav nakoniec nebol. to by som bol nerád.



Taký poptext.. možno emo. Dobré je to.
Napíš svoj komentár