To slovo tak neskoro znie.
Viem to teraz, keď kričím zo sna tvoje meno,
Na všetko krásne prizerala som nemo.
Cítila radosť a z ničoho sa smiala,
Možnosti straty na okamih sa nebála.
Vidím teraz strašnú chybu,
Chcem vrátiť spať každú malú chvíľu.
Možno strácam, možno som nemala,
Azda si bola istá,...dúfala.
Prepáč, len ticho sedím a chcem,
Prepáč, potichu kričím a viem.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
ratsanares
1. 1.januára 2009 21:43
bolest pise najkrajsie basne...
Napíš svoj komentár