Zranená citmi,skrvavená láskou,
Mreže cíti vôkol nemého tela,
To nie je to,čo vždy chcela..
O krásnu tvár naráža chladný vietor,
Zima zviera telo útle,
Život jej všetky nádeje zmietol,
Dnes len plače v kúte.
Schúlená v klbku,vzdialená od reality,
Chce snívať svoju rozprávku,
Byť ružou,tou najkrajšou na zámku.
Tá tichá,mdlá tvár túži bez smútku žiť,
Sama sebou,len tým chcela byť.
Behať po lúke a bosými nôžkami
Cítiť rannú rosu ,
Nepoznať domy so strechami,
Cítiť vôňu dažďa na svojom tele.
Bdieť v náručí letných kvetov,
Vznášať sa omámená vôňou,
Byť v najkrajšom so všetkých svetov,
Vo svete,ktorý sa nazýva láskou.
Schúlená v klbku,životom zranená,
Prekrásna nežnosť,hlava sklonená.
Prázdnota ju sužuje,
Zatýka jej slobodné telo,
Nocou i dňom,stáje ju prenasleduje.
Navonok i vo vnútri krása je čierna,
Len tvár,iba tá jej zbledla.
Schúlená v klbku,ďaleko od seba,
Pred sebou v samote uniká.
Bojí sa už do vnútra pozrieť,
Pravdivý obraz strácha sa vidieť,
Ten strach srdcom jej preniká.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
moooc ta luubim taniska tak sa uz netraap