Umelec bez mena

Tenkou čiarou zmeniť obraz,
Zaliať ho černotou a vidieť výnimočnosť,
Ten obraz bol o nás,
Mám ho nazvať minulosť.
Zabudnúť,že na čistom papieri,
Bola lúka a nad ňou vtáky leteli,
A už zmizol život,
Zašlo slnko a kvietkom je clivo.
Stratené však nájdeným nenazvem,
Dúhu po búrke nenájdem,
List bez krátkeho podpisu a adresy,
Ty už viac adresátom nie si!
Si len maliar čo kreslil krásne,
Múza,čo pri nej písala som básne,
Bytosť, čo pokryla pochmúrnosťou môj svet,
Chceš len oklamať ma,že ťa viac niet.
Ale ja mám srdce a moje srdce cíti
A vie ,keď si bitý,
A keď všetko si zničil ono krvácalo,
No to tvoje vtedy objavilo.
Viem,nie si vinný,len ja naivná,
Naivite sa nevraví nevina!
Náš obraz si dokončil,
Si spokojný,podľa tvojich predstáv sa vydaril.
A ja som len ďalšou v poradí,
Čo v tvojej zbierke exponátov sa objaví.
S nálepkou dokončené ,
Som ďalšou trofejou na stene.
Nie láskou sa toto nazýva,
Len zničená hrdosť potichu sa ozýva.
Van Gogh bol umelec a zomrel na lásku,
No ja viem,že tvoj život kvôli mne nevisí na vlásku.
Stále sa usmievaš a s dielom si spokojný,
Nie si výnimočný maliar,si len takí,ako všetci ostatní.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu