Veľavravné mraky

Prší len nado mnou,
tmu a smútok vidím pred sebou,
čiernymi okuliarmi hľadím na svet,
vidím,už i lastovičky chystajú sa na odlet.
Moja hviezda prestala svietiť,
prečo každý nemôže si svoj život nakresliť?!
Vymyslieť ho bez žiaľu a bolesti,
svet bez nekonečnej ľudskej nemilosrdnosti.
Zobrať ceruzky a kresliť čisto,
znázorniť budúcnosť,vidím ju hmlisto.
Slnko moje oči nevidia,
časti tela utrpenie cítia.
V ten deň na okne len vrany sedia,
i tieto čierne stvory,i oni to vedia.
Zo života zmizlo svetlo,
Moje srdce bez tvojho zvädlo.
Je zlomené ,no neprestáva rovnako biť,
bez teba strácam chuť žiť.
Tvoja láska zamávala,
poslednou loďou navždy odplávala.
Oblaky tmavé nado mnou sa zbehli,
možno práve tie ťa odo mňa odviedli.
Prišli mi povedať,že bezo mňa si šťastný,
ach........nepovedal si,že nebudeme navždy.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu