Brušká prstov bez mena

Naučila som sa žiť bez teba
nie je to skvelé
je to fajn
a dni sfarbené dohneda
už nie sú čierne.

Občas hrá naša pieseň
v srdci prázdne
tancuje
iba priestor
si preč
vie to.


Znie to ako klišé,
že ľudia pália mosty,
je to však v poriadku
keď je to práca
iných hostí.
Nezáujmu, chladu,
úplnej zimy
som domov
keď sú so mnou,
žijem s nimi.

A na koži mám
brušká prstov
bez mena.
Koža sa chveje
nič neznamená,
na tele mi pristal mráz

Bez tvojej prítomnosti,
no nie bez citu
nech patrí niekomu
keď vonia z okna bytu
ranná ľalia

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu