Sme v nich zavretí,
ja, oni, ony
ty.
dlhšie ako naveky.


Tvoríme si životy
a potom im odolávame,
dňom, mesiacom,
po rokoch opäť prídeme
späť.

Máme svoje slnká,
privátnu tmu,
ktorej sa vieme tešiť,
potom niekto príde a
pustíme ho dnu.

Ťazko je potom dýchať
v tej istej tme
bez tých, čo odišli
nahlas či
úplne potajme,

V týchto kruhoch sme zavretí
len už máloktorí
ja a ty
len bez teba už nedýcham,
keď dokončíš svoj kruh,
budeš znova sám.
Prosím, nemaj strach
Čakám.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár