- Povieš mi niekedy, že ma máš rada alebo niečo také?
- Nie, skôr nie. Mne to nie je prirodzené. Si ako ostatní , len tebe dávam pusu. Vieš, ako Kubo, ktorého každé ráno objímam.
- Aha
Ah. Neviem, kedy to prišlo, vlastne viem, ale nechcem z toho nikoho viniť. Som absolútne ochladnutá, som odolná voči ľudskosti. Moja mama hovorí, že nemôžem mať deti, že som obrovský kus ľadu,,...a ..ono to už naozaj nejde. Žiadne zamilované správy ani motýliy v bruchu, žiadne pekné večery a pobláznená hlav,a nič už sebe z toho nedovolím. Už dlhú dobu sa používa fráza blok v hlave a niečo také to bude.
- Vieš, budem smutný a budeš mi chýbať
- DDDDDDDD
- Nemyslíš vážne, že sa smeješ
- Je mi to smiešne, ved si chlap
Žiadna neha vo mne, žiadne pohladenie po líci, že ved to zvládneme. Nezvládneme? Nech sa páči, potom nebudeme spolu.
Nič nadpozemské neexistuje. Kým sa niečo nedá chytiť, neexistuje to. Svet je hmotný.
Nech sa do mňa vrátia nádeje a ilúzie, nech zase verím, nech ma niekto presvedčí.
- Neverím ti, že som ti úplne jedno
- Ved mi nemusíš veriť
- Mám pocit, že ma od seba vedome či nevedome odháňaš
-Doriti, netrep už a ked chceš odísť, odíd, nedržím ťa
Vráť mi,niekto, do mňa cit a odvahu cítiť.
Tento svet je ľadový
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sugy1
14. 2.febuára 2013 10:39
Napíš svoj komentár