- Miška, ja som si obliekala tričká, ktoré som považovala za šaty
- A na nohách si vždy mala 15 centimetrové opätky a kým my sme sa vyzúvali a obúvali si baleríny, ty si sa usmievala a všetkým sa páčila
Sediac pri zlom víne začali sa moje myšlienkové pochody. Naozaj je to pravda, aj ja som tá, čo začala diskotékami a opätkami a krátkymi šatami. V 14 som začala cvičiť tae- bo, chcela byť rýchlo dospelá, čo mi všetci i uverili. Hoci som vždy potom, ked sa prejavy dospelosti zaínali i z mužsej strany, zutekala. Možno som len chcela mať pocit, že som krásna a páčila sa sama sebe, ked sa iní na mňa usmievali. ( Už vtedy som si začala vážiť svoje nohy).
Nikdy som však " s nikým nesdkončila", na nič sa nenechala pozývať a tak, ked všetci už zistili, že to sebavedomie, čo zo mňa vyžaruje nie je prejavom mňa, prestala som byť zaujímavá a i tak už v mojich očiach bol čas s tým prestať, istota číslo 1: NIE SOM OPATKOVÁ ŽENA NA DRINKY ZADARMO
Postupom času sa z dlhých kučeravých vlasov stali krátke , rovné a z krátych šiat sa stali načas i mužské košele, potom detské tričká, šaty pre staré ženské...zaradenie , uistenie sa o sebe mi teda istú dobu robilo značné problémy.
Bolo to niekedy koncom mája roku 2011, keď bol môj predošlý život odhodený , som začala mať pocit, že už viem.
Šli sme do Ostravy na divadelný festival, partia slnečných ľudí*, litrovka fernetu stiahnutá za 20 minút, krabička cigariet vyfajčená v autobuse, sedenie na kolenách, pesničkovanie a vôbec. Tá slnečnosť. V tom autobuse som ale spoznala jeho a za neho ďakujem svetu, lebo ma naučil, čo nie som. A Ostrave dakujem za jedny z najlepších zážitkov. Stodolní a potom tá, o ktorej nikto nevie, no má najlepšiu krčmu na svete s rozbitým sklom na dverách, veľa piva, trochu iného, zábavné noci, tri rozbité rána, 30 nahých zadkov v jednej miestnosti, počúvanie chrápania toho druhého, bozky zo zúfalstva, z túžby nájsť, ľudské osudy , spriaznenia, spoznania, vytvorenie pút, za to ti, drahá Ostrava dakujem, ukázala si mi život. Vracajúc sa však k nemu dakujem za nájdenie istoty o mne číslo 2 : NIE SOM LEN TAK A NIE SOM NA CHVÍĽU.
Stala som sa však slnečným človekom a hoci to bolo zo začiatku únavné, nakoniec som si zvykla. Začala som akosi "uznávať vzťahy, čo nemajú putá" a potom na to vdaka nemu doplatila. Neviem dodnes, prečo to skončilo, ale vraj to enskončilo, lebo nič nezačalo. A tak som sa dotýkala najvysnívanejších lícnych kostí na svete a potom ich nechala len tka odísť. Zistenie číslo 3 : AJ VO VZŤAHU BEZ PÚT CHCÚ OBAJA SRDCE ,NO BOJA SA HO UKáZAŤ,PRETO JEDEN VŽDY ODíDE.
januári roku 2012 som sa vo svojom slnečnom štádiu ocitla v Taliansku . Tak som sa slnečnosti vzdala a začala som byť šťastná, lebo to šlo absolútne prirodzene, ani neviem ako. Vlastne vyroním slzu vždy, ked si spomeniem na posraté raňajky! Keď vidím malé biele šálky atypického tvaru, ked niekto hovorí po taliansky, keď počúvam The Smiths, keď vidím úzke uličky, keď pozerám na najjasnejšiu hviezdu na zemi, ked vidím hojdacie kreslá, obrázky východov slnka, keď v nohách cítim chlad, keď sa s chlapom veziem v aute, ked jem čokoládovú zmrzlinu. Taliansko ma naučilo,že(zistenie číslo4): DOKONALÉ ŠŤASTIE EXISTUJE a (zistenie číslo 5): NIKDY NEVIEŠ, AKÝ SI SILNÝ, KÝM BYŤ SILNÝ NIE JE TVOJOU JEDINOU MOŽNOSŤOU.
Vtedy! až vtedy a až tam, som už začínala vedieť a prestávala sa za to hanbiťa bojovať proti tomu. A až vtedy som možno zistila, aké to je, ked to, že vás dosť veľká skupina ľudí nemá rada, nie je len pocit. Zistenie číslo 6:NIE JE TO NIČ PRíJEMNÉ, KEĎ NIEKTO? KOMU STE OTOČENÝ CHRBTOM NA VÁS ROZPRÁVA A NEMÁ IN0 SLOVÁ AKO VULGARIZMY.
Preležala som mesiac doma v posteli a každým dňom sa snažila obrniť voči nenávisti, hnevu a pohľadom ľudí, vdaka ktorým mi už slzy ostávali niekde vo vnútri a spôsobovali zdravotné problémy. Trvalo to dlhú dobu. Za ten čas som sa však utvrdila v obhajobách svojich stanovísk, vo svojich cieľoch a prioritách a jedného dňa nájdem a utvrdím sa i vtom, kto som vo vzťahu.
Teda si každý deň, vdaka všetkému, čo sa deje len skladám mozaiku, ktorú si jedného dňa vyvesím na stenu v kuchyni, do ktorej bude z každej strany prenikať slnko. Budem vtedy mať pocit, že pre svoj život robím všetko, čo som sa rozhodla robiť, že sa nevraciam k omylom, ktoré sa stali, že moje nohy sú ešte stále tým, na čo som hrdá a káva, ktorú budem piť bude caffé .
*Slneční ľudia: Prudko underground spoločnosť, ktorá je spleťou budhizmu s dávkou LSD každý deň, ľudia, čo spravidla nenávidia telku a všetko, čo hovoria v telke je nahovno. Tí, ktorí ( a nie vrámci Sokratovskej irónie ) popierajú všetky platné pravdy, tí, čo sa stále usmievajú , lebo úsmev dodáva energiu, tí, ktorí svoje nesympatie voči niekomu skrývajú ešte aj pred sebou, aby neboli vyradení zo slnečnej society. Tí, ktorí si šťastie vymýšľajú, aby náhodou pre svoju spokojnosť nemuseli spraviť nejaký krok dopredu.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
burble
19. 1.januára 2013 11:15
chytila si ma za srdce.
3
(zistenie číslo 5): NIKDY NEVIEŠ, AKÝ SI SILNÝ, KÝM BYŤ SILNÝ NIE JE TVOJOU JEDINOU MOŽNOSŤOU.
Napíš svoj komentár