Patríš tam, kde si nechal srdce

Prišla som do inej krajiny na dva týždne, no nie som tu na návšteve. Som opäť vo svojej izbe, mám tu svoje uteráky, svoje cornflakes na stole každé ráno a keď mi chcú spraviť radosť, ideme na zmrzlinu.
Mamina nezabúda na kávu a opýtať sa, či majú niečo bezlepkové.
Som súčasť rodiny a pri stole mám svoje stále miesto. Hovorím po anglicky a taliansky len rozumiem, no vždy pri všetkých cítim, že toto je moja rodina.
Moja malá sestra ma stále objíma a bozkáva ma na pravé líčko, ľavé, na čelo, na bradu, na nos, nikdy v inom poradí a nezabúda mi pripomenúť, aká som krásna.
Chodíme spolu nakupovať, k moru a dokonca aj na všetky úrady, lebo rodina to robí.
Včera sme večer sedeli na pláži , ked mamina povedala: Miláčik, Táňa síce musí ísť na Slovensko, ale ona potom príde sem, domov, tu bude mať stále domov.
Nikdy som ani len netušila, že niekde vo svete môžu byť ľudia, ktorí dovolia, aby do ich života stúpil niekto cudzí a nielen to- aby sa stal novým, právoplatným členom rodiny.
Milujem všetky rána či poobedia, stolovať ich spôsobom . Po každom výlete ísť na kávu. Cítim sa bezpečne, cítim sa doma.
Zabúdam tu na svet tam, kde sú ľudia zlí a zákerní, tam , kde riešia všetky hlúposti a zabúdajú na radosti života.
Milujem Taliansko a milujem náš domček s hojdacím kreslom.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu