Birdzovia vekovo okolo 30 a starší, mám na vás zopár otázok v komente.
Komentuj
9 komentov
2
Bol som asi sprostejsi ale aj teraz som strasny debil a dospely nebudem nikdy
3
Síce mám "len" 29, ale
V prvom rade, na všetky veci, čo by som povedala môjmu mladšiemu ja, by moje mladšie ja len prevrátilo očami, že "ja viem" a ignorovala to, takže...
Necítim sa ktovieako dospelo, ale cítim sa tak nejako vyrovnanejšie sama so sebou? Akože, som otvorenejšia priznať si niektoré veci a potom sa s tým lepšie funguje alebo niečo v tom zmysle.
A nemyslím si ani zďaleka, že som robila dobré rozhodnutia, ale zároveň chápem vzhľadom na vtedajšiu situáciu, že tam bola snaha o to, len niektoré chyby si človek uvedomí až časom (a nie je to nevyhnutne otázka veku)
V prvom rade, na všetky veci, čo by som povedala môjmu mladšiemu ja, by moje mladšie ja len prevrátilo očami, že "ja viem" a ignorovala to, takže...
Necítim sa ktovieako dospelo, ale cítim sa tak nejako vyrovnanejšie sama so sebou? Akože, som otvorenejšia priznať si niektoré veci a potom sa s tým lepšie funguje alebo niečo v tom zmysle.
A nemyslím si ani zďaleka, že som robila dobré rozhodnutia, ale zároveň chápem vzhľadom na vtedajšiu situáciu, že tam bola snaha o to, len niektoré chyby si človek uvedomí až časom (a nie je to nevyhnutne otázka veku)
4
Správal som sa ako sprosté decko, ešte horšie ako v puberte. No ale tiež nechápem, ako rýchlo to ušlo. Akože, keď ti ludia vravia, že ani netušia ako tie roky bežia tak to nevnímaš, alebo si myslíš, že to je kravina. No ale reálne sa mi zdá, že som mal 25 ešte včera - a ten čas medzitým sa mi zlieva dokopy.
5
- nevedela som sa ovládať (akože..ani teraz to nie je 100%né, ale je to podstatne lepšie).
- dosť podobné. Badám len menšie zmeny.
- to sa ani teraz tak celkom necítim
- ako-kedy. Ale minimálne jedno bolo dosť zlé v tom čase..
- nerob si dieťa tak skoro a hlavne nie s ním! Tak dávaj si bacha!
- dosť podobné. Badám len menšie zmeny.
- to sa ani teraz tak celkom necítim
- ako-kedy. Ale minimálne jedno bolo dosť zlé v tom čase..
- nerob si dieťa tak skoro a hlavne nie s ním! Tak dávaj si bacha!
6
Dnes ani neviem kto som bol,bol som chodiaca nenávisť,často ožratý a zhuleny,hrozne obdobie keď sa teraz na to divam
7
Svojemu mladšiemu ja, by som poradila aby som sa s ním rozišla skôr
A taktiež, aby som si viac verila a mala vacsiu sebaúctu.
Žiaľ, človek sa učí na svojich chybách a svojich nezrelých skúsenostiach zo svojej minulosti.
V čase, keď som mala 20-25 som bola proste neskusene decko, v tele dospelej ženy. Ach! Do veľkej mieri za to mohla výchova mojich rodičov...
A taktiež, aby som si viac verila a mala vacsiu sebaúctu.
Žiaľ, človek sa učí na svojich chybách a svojich nezrelých skúsenostiach zo svojej minulosti.
V čase, keď som mala 20-25 som bola proste neskusene decko, v tele dospelej ženy. Ach! Do veľkej mieri za to mohla výchova mojich rodičov...
9
Mam "len" 28, ale v obdobi 20-25 sa vnimam podobne ako v sucasnosti. Dospela som sa v niecom citila, v niecom nie. Ano, robila som dobre rozhodnutia. A co by som si spätne poradila? Aby som bola efektivnejsia a v ziadnom smere nestracala cas. Mozno aj to, aby som sla studovat nieco ine, pripadne aby som odisla pracovat do zahranicia.
10
Tak síce až za 2 roky budem mať tých 30, no aby som nezačal tým negatívnym (čo ma pochopiteľne ako jednotlivca najviac trápi a najviac vystupuje "na povrch" myšlienok), tak začnem najskôr tým pozitívnym
Z odstupom času od tohto rozmedzia rokov vnímam, že si viem teraz viac v živote poradiť, vynájsť sa, taktiež vnímam že som technicky skúsenejší, zdatnejší, zlepšila sa mi motorika ...som aj hrdý na to, čo som zvládol opraviť, zveladiť atď. ...potom som viac aj trpezlivejší, menej oplašenejší ...ďalej som si skúsil čo je to robota, aké je to robiť, pričom som získal aj nejaké skúsenosti, finančne si prilepšil a zistil som aj ako sa na ne pomerne ťažko niekedy robí
No a čo som skôr vnímal ako pozitívum v tých rokoch 20-25 oproti terajšiemu veku, tak to bolo to, že ten vek vnímam asi ako najlepšie obdobie môjho života ...v tom veku som sa akurát rozhodol študovať, takže bola to pre mňa nová skúsenosť a odhodlanie, či mi to vôbec pôjde, či to zvládnem, či nájdem nejaký efektívny spôsob učenia sa na zápočty a skúšky ...taktiež intrákovský život ma nesmierne obohatil o život s rôznymi ľuďmi, pričom niektorí mi ani veľmi nepasovali (však to poznáte - spolubývajúci , no našiel som si tam aj veľa kamarátstiev, čo bolo nesmierne pozitívum pre mňa ...ďalej cez turistický krúžok som spoznal ďalšie kvantum ľudí, aj keď síce vtedy niekedy pri alkohole, ktorý nás vtedy rýchlejšie a lepšie zblížil ...ale spoznal som asi najviac v tom období báb, no aj chalanov
Žiaľ, ako všetko čo má nejakú časovú dĺžku, tak aj toto často menej starostné a veselé obdobie pre mňa skončilo, vyštudoval som a zistil som, čo je to holý život, byť po škole vhodený do reality, snažiť sa nájsť výbornú robotu a potýkať sa s problémom nedostatku pracovných skúseností, čo veľmi veľakrát rozhoduje ...potom taktiež až priepastne sa mi zúžil osobný kontakt s kamarátmi (najviac s tými zo školy) ...už to nie je tak ľahké sa stretnúť, často mnohí z nás robia a sú zďaleka, čo sa s časového hľadiska ťažko dá stíhať ...a nakoľko tu kde bývam som nikoho blízkeho nenašiel, tak žiaľbohu s mojimi kamarátmi fungujem aspoň virtuálne ...taktiež aj baby, čo ma teda mrzí, a ktoré som mal vtedy kamarátsky rád, sú tabu, lebo sú z druhého konca republiky ...od školy som spoznal v osobnom živote iba 2 baby v mojom veku, aj to z roboty, a aj to jednu zadanú, druhú nezadanú ...no pri tej nezadanej tomu niečo chýbalo, proste niekedy ma trápilo, že bola ešte menej zhovorčivejšia než ja ...no chýbala tam celkovo chémia, nebolo to ono ...takže najväčšie negatívum vnímam v tomto veku rapídny prepad nedostatku osobných kontaktov, pričom je to smutné, ale pri spoznávaní fungujem len cez online zoznamovacie aplikácie ...no a to ma aj trápi, lebo moji bývalí spolužiaci zo základnej, strednej, no už aj vysokej majú dávno svadby, už aj deti, niektorí aj dvoje a domy, a ja stále nedokážem nájsť čo hľadám ...plus je to zlé asi pracovne keď viacerí moji spolužiaci s ktorými som sa rozprával ani nerobia v odbore, buď pomáhajú rodičom v podnikaní alebo sa dali na niečo z úplne iného súdka na šport alebo umenie ...takže už asi týmto žijem dospelejší život, aj keď družku v našom spoločnom bývaní sa mi ešte stále nepodarilo nájsť
Z odstupom času od tohto rozmedzia rokov vnímam, že si viem teraz viac v živote poradiť, vynájsť sa, taktiež vnímam že som technicky skúsenejší, zdatnejší, zlepšila sa mi motorika ...som aj hrdý na to, čo som zvládol opraviť, zveladiť atď. ...potom som viac aj trpezlivejší, menej oplašenejší ...ďalej som si skúsil čo je to robota, aké je to robiť, pričom som získal aj nejaké skúsenosti, finančne si prilepšil a zistil som aj ako sa na ne pomerne ťažko niekedy robí
No a čo som skôr vnímal ako pozitívum v tých rokoch 20-25 oproti terajšiemu veku, tak to bolo to, že ten vek vnímam asi ako najlepšie obdobie môjho života ...v tom veku som sa akurát rozhodol študovať, takže bola to pre mňa nová skúsenosť a odhodlanie, či mi to vôbec pôjde, či to zvládnem, či nájdem nejaký efektívny spôsob učenia sa na zápočty a skúšky ...taktiež intrákovský život ma nesmierne obohatil o život s rôznymi ľuďmi, pričom niektorí mi ani veľmi nepasovali (však to poznáte - spolubývajúci , no našiel som si tam aj veľa kamarátstiev, čo bolo nesmierne pozitívum pre mňa ...ďalej cez turistický krúžok som spoznal ďalšie kvantum ľudí, aj keď síce vtedy niekedy pri alkohole, ktorý nás vtedy rýchlejšie a lepšie zblížil ...ale spoznal som asi najviac v tom období báb, no aj chalanov
Žiaľ, ako všetko čo má nejakú časovú dĺžku, tak aj toto často menej starostné a veselé obdobie pre mňa skončilo, vyštudoval som a zistil som, čo je to holý život, byť po škole vhodený do reality, snažiť sa nájsť výbornú robotu a potýkať sa s problémom nedostatku pracovných skúseností, čo veľmi veľakrát rozhoduje ...potom taktiež až priepastne sa mi zúžil osobný kontakt s kamarátmi (najviac s tými zo školy) ...už to nie je tak ľahké sa stretnúť, často mnohí z nás robia a sú zďaleka, čo sa s časového hľadiska ťažko dá stíhať ...a nakoľko tu kde bývam som nikoho blízkeho nenašiel, tak žiaľbohu s mojimi kamarátmi fungujem aspoň virtuálne ...taktiež aj baby, čo ma teda mrzí, a ktoré som mal vtedy kamarátsky rád, sú tabu, lebo sú z druhého konca republiky ...od školy som spoznal v osobnom živote iba 2 baby v mojom veku, aj to z roboty, a aj to jednu zadanú, druhú nezadanú ...no pri tej nezadanej tomu niečo chýbalo, proste niekedy ma trápilo, že bola ešte menej zhovorčivejšia než ja ...no chýbala tam celkovo chémia, nebolo to ono ...takže najväčšie negatívum vnímam v tomto veku rapídny prepad nedostatku osobných kontaktov, pričom je to smutné, ale pri spoznávaní fungujem len cez online zoznamovacie aplikácie ...no a to ma aj trápi, lebo moji bývalí spolužiaci zo základnej, strednej, no už aj vysokej majú dávno svadby, už aj deti, niektorí aj dvoje a domy, a ja stále nedokážem nájsť čo hľadám ...plus je to zlé asi pracovne keď viacerí moji spolužiaci s ktorými som sa rozprával ani nerobia v odbore, buď pomáhajú rodičom v podnikaní alebo sa dali na niečo z úplne iného súdka na šport alebo umenie ...takže už asi týmto žijem dospelejší život, aj keď družku v našom spoločnom bývaní sa mi ešte stále nepodarilo nájsť
Napíš svoj komentár
Cítili ste sa už dospelí? A keď sa pozeráte spätne, boli ste dospelí?
Myslíte si, že ste robili dobré rozhodnutia?
Ak by ste si mohli svojmu mladšiemu ja niečo poradiť, čo by to bolo?
Kľudne odpovedajte len na niečo z toho.