Alica sa snažila udržať oči otvorené a zbytočne na seba nepútať pozornosť slovenčinárky, ktorá asi dosahovala orgazmus pri písaní pätiek do triednej knihy. Včera to s Mišom trošku prehnali a z jedného piva sa stala celonočná pijatyka s pár známimi i menej známimi ľuďmi, ktorí asi všetci trpia nespavosťou a o 4 ráno nemajú čo robiť.
So zazvonením prišla prestávka, ale aj jej trpezlivosť a bez slova si zbalila veci a odišla hlavným vchodom, ktorý nikto nikdy skutočne nestrážil. S najväčšou pravdepodobnosťou si všimnú že tam nieje až na poslednej hodine.
Vonku bola strašná zima, ale mala chuť sa prejsť, snáď jej Lejla spraví niečo na zahriatie. Lejla robila v jednom bare a určite ju poteší, keď sa za ňou zastaví. A určite ju to ani neprekvapí.
Mišo
Mišo si nervózne zapaloval cigaretu a dúfal, že Rišo uňho nezostane dlho. Nemal náladu počúvať ho a už vôbec nie po tom bielom svinstve čo skončilo v jeno nose. Áno svinstve. Najhoršie je, že to, čo najviac nenávidíte. môžete v skutočnosti aj najviac milovať...
Z vrecka vytiahol poskladaný kúsok papiera. Prv než vysypal jeho obsah si spomenul na Alicu, ale chuť bola väčšia a so štípaním v nose mu z mysle zmyzlo všetko.
A po chvíli mu už ani Rišo nevadil...
Alica
Alica nenávidela sneh. Nenávidela to ticho, ktoré vždy nastane keď sneží, nenávidela keď všetko naokolo bolo biele a prikrilo smeti na chodníkoch. Všetko bolo také čisté a nevinné. Ona to však ničila. Pripadala si ako čierna škvrna, bijúca do očí okoloidúcich. Cítila v ich pohľadoch nenávisť, počula ich pohoršené hlasy aj keď ich ústa ostali zavreté. Videla ako sa za ňou obzerajú a každé auto, ktoré išlo okolo, pri nej spomaluje.
Ulica po ktorej išla bola skoro prázdna...
Keď zastala pred barom v ktorom robila Lejla, bola už taká premrznutá, že si nedokázala ani zapáliť. Vo vnútri ju však privítala Dáša a s nahnevaným výrazom v tváry sa pýtala kde je Lejla.
"Myslela som si, že je tu."
"Dnes neprišla. Všetko tu musím zvládať sama. Snažím sa jej dovolať už od rána, ale ma vypnutý mobil."
S hnevom sa zvrtla na svojich typických červených topánkach a zamierila ku zákazníkovy, ktorý sedel v najpohodlnejšom kresle v celom bare.
Alica by vtejto chvíli dala všetko za teplý čaj s rumom a možnosť chvílu si posedieť v teple, ale bar ktorý býval o takomto čase skoro prázdny dnes sklamal. Keď pocítila na sebe pohľady ľudí vedela, že tu nemôže ostať. Dáša bola príliš zaneprázdnená, tak odišla bez akéhokoľvek slova na rozlúčku.
Lejla bývala na druhom konci mesta. Ale ak nebola v práci tak ju nenapadalo nijaké iné miesto kde by mohla byť. Možno u Bahna, ale to jej nešlo do hlavy, pretože Lejla chodila do práce vždy načas a pravidelne. Pravdepodobne je jej po včerajšku tak zle, že ešte leží v postely.
Vo vačku našla nejaké drobné na autobus, pretože už ju naozaj prestalo baviť drkotať zubami. Našťastie na autobus nemusela dlho čakať, ale keď doň nastúpila, nebolo tam o moc teplejšie. So skrehnutými prstami sa snažila zavolať Lejle. Vypnutá. V duchu ju preklínala. Mala radšej ostať v škole. Tam bolo aspoň teplo.
1. časť
úvod zde
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár