Rišo si so záujmom prezeral Mišove knihy a podla farieb ich ukladal do poličky. Vtej chvíli mu to prišlo ako najdôležitejšia činnosť ktorú musi vykonávať. Mišo ho pozoroval stále zo svojho kresla a znova fajčil.
"Môžeš byť rád, že ti tu trošku upracem."
"Možno tu bol predtým bordel, ale aspoň vňom bol systém!"
"Aj teraz tu je systém. Farebný systém. Od bielej až po tmavožltú, cez odtiene červenej až po modrú. A čierne sú na konci."
V zápätí dostal ranu do hlavy krabičkou cigariet.
"Ak si myslíš, že s cigaretou v ústach nedokážem rozprávať, tak si na omyle."
Mišo sa zasmial a prevrátil očami.
"Konečne normálny, že brácho?!"
Alica
Alica nebola naivná. Vedela, že po 5 minútach vytrvalého mačkania Lejliného zvončeka, sa jej už neoplatí čakať. Buď Lejla nieje doma, alebo nemá náladu sa s niekým baviť. Prv než však začala rozmýšlať čo teraz, zazvonil jej mobil. Mišo.
"Čau zlato. Bude moc divné spýtať sa ťa či si v škole?"
"Nebude. Bola som tam. Ale už som to tam nemohla vydržať. Išla som za Lejlou, ale nemôžem ju nájsť."
"Kde si?"
"Pred jej barákom."
"Ty plačeš?"
"Nie je mi strašná zima."
"Prídi za nami."
"Za nami? Ským si?!"
"S Rišom."
Alica sa na pár sekúnd prestala triasť.
"Za 10 minút som u teba."
"Čakám ťa. Ahoj."
"Pa."
Čo robí Rišo u Miša. Alica nad tým nemusela rozmýšlať. Vedela.
O dve ulice ďalej, vedla príšerného oranžového baráku, býval Mišo. Medzi šedými ošarpanými panelákmi jej vyškrabával oči za živa. V niektorých smeroch však pripomínal Alicu samú. Každý si ho musí všimnúť, ale nikto sa naň nevydrží pozerať dlho.
Skryla svoje kriklavo ružové vlasy pod kapucu a konečne sa rozbehla do tepla.
Mišo
"Alica"
Odpovedal na Rišov spýtavý pohlad.
"Dnes tej škole nikto moc nedávate."
"A čuduješ sa po včerajšku?!"
"Ozaj, s Lejlou si nebol? Alica vravela, že ju nemôže nikde nájsť."
"Tak to nech skúsi zavolať Bahnovy. Včera som ich videl spolu odchádzať. Vlastne to bolo už dnes. Asi spia..."
"Mám ztoho divný pocit. Bahno je dosť nevyspytatelný."
"Si paranoidný."
"Niesom. Proste mám ztoho zlý pocit!"
"Ty by si mal mať zlý pocit z niečoho iného."
Mišo sa rozhodol ignorovať Rišovu poznámku a radšej sa mlčky sklonil nad stôl a snažil sa urovnať bielu kôpku do zvyslej čiari.
Pre Alicu. Alicu z krajiny zázrakov. Bál sa, že raz sa tá krajina zmení na krajinu večného strachu. Ale vedel, že pozerať sa na dvojicu sfetovaných idiotov by pre ňu tiež nebolo najpríjemnejšie.
"Nechaj si zájsť chuť."
Rišov lačný výraz bol neprehliadnutelný.
2. časť
1. časť
úvod zde
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
katuska8808
7. 3.marca 2011 19:25
jaaaj konecne som pochopila na co je tam ta 2. cast atd ... ma nenapadlo na to naviest mis
Napíš svoj komentár