a stále len sedím
a rozmýšľam..
Čas zabil
tie stopy krvi
v mojich očiach.
Ruky sa už netrasú
ako pri prvom dotyku.
Pri každom nádychu
tej omamnej vône
čerstvého vzduchu,
stále len myslím
na to ako nebyť,
ako umrieť
bez kvapky slzy,
ako žiť
bez pocitu viny.
Trpím,
lebo žijem
rýchlo,
a ty nevieš
čo mi spôsobuješ.
Krivdíš? Smeješ
sa mi?
A ja sprstá
sa len usmievam.
Neplakala som
už riadnu dobu
čo sa pamätám.
Nebudeš ty,
ten,
čo mi ubližuje!
Som len kurvička,
ktorej
lesknú sa pery?
A nezaplače,
lebo klameš!
Vlial si mi prúd
horúcej vášne
do tela!
Neber ju späť.. už nie..
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár