do tých úzskych nohavíc
s pocitom, že aj tak nemám nádej
zmestiť sa do nich
som zapla gombík
a ako pávica si vykračovala
po dedine
s myšlienkou
na M. a na mňa
na Z. a na mňa
na A. a na mňa
na A. a jeho večné
ťahanie ma do kríkov
na to chvíľkové vytrhnutie
z myšlienok
na to, či láska existuje
alebo len ľudia príliš
fantazírujú
na to, či dokážem ľúbiť
aj ľudí
nie len zvieratá
na to blato, do ktorého
som sa až po členky potopila
keď som doň nečakane
ale isto
skočila
tak ako do života
bez zbytočných otázok
a nevypovedaných odpovedí
som sa ponorila
až na dno...
... a možno ešte hlbšie
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár