RAJ...

Prichystám sa na skok,
skočím rovno na srdce.
Nadýchnem sa a poslednýkrát
si vychutnám výdych
a čakám kým mi roztrhne pľúca.
Cítim ako mi zarastá diera v uchu,
ako mi vypadávajú mihalnice,
odlupujú sa mi nechty...
Chytám očné bulvy po zemi,
svoje zuby nachádzam večer v posteli.
Mojím nosom zachytím vôňu sviece,
cítim horúci vosk po zemi
po ktorej kráčam..
Započúvam sa do ranného rastu rosy,
pri ktorej zomiera
aj to posledné moje
"JA".
Darujem ti časť z môjho tela,
vyber si čo chceš..
je to to jediné, čo ti môžem dať!
Žiadaš dušu, dušu,
ktorú už nevlastním,
ktorú odvial vietor
pri svojej každodennej prechádzke-
Venujem ti moje prvé "ja",
to ktoré si mal tak rád,
ktoré ťa nikdy nezradilo.
Vraj klamem!
Dážď za oknom sa mi vyhráža, lesky trieskajú...
už sa nebojím, nech mi ublíži,
ak to dokáže!
Dom duní, steny sa trasú,
len ja stále píšem..
to len keby som sa rána nedožila,
keby sa dom zrútil,
keby mi niekto ublížil.
Môj svet dostal červenú,
červenú ako krv,
ktorá mi prúdi v žilách,
srdci, perách..
Zelené sú vraj rozdané
a ja, ja som nebola tá
"vyvolená".
prečo sa dokážem potkýnať o všetko dobré?
Ako dokážem počúvať tie ich každodenné hádky
a tváriť sa, že to ja som ten najšťastnejší človek
pod týmto slnkom,
ktoré zhasína, každým východom mesiaca.
Volám do diaľky:
"Zabudli ste ma tu! Ja tu nepatrím, ja som iná!
Vráťte ma späť do raja!"
A z diaľky vidieť prichádzať oblaky,
čiernotu, ničotu...
Keby som im rozumela,
hovorili by mi:
"Tu máš ten tvoj raj, ktorý si zaslúžiš!"
Už mi ani plač nepomáha,
nevládzem...


.........HELP ME.......

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu