Dedukcia. Preslávená Sherlockom Holmesom, zaužívaná Freyou. Ako ľahko sa dá dedukovať, keď Vás váš tajnostkársky kamarát nechce zasvätiť do mena svojej najnovšej priateľky. Vrie to vo Vás, a tak nazriete do hmlistých spomienok z minulých dní a prekladáte. Rovnako ako karty v žolíku. Čakáte len na tú poslednú kartu, aby ste dostali postupku a mohli zavrieť z ruky. Niekedy však poslednú kartu, drží Váš protihráč....
Ráno, 6:30. Nie práve lichotivý sen s Barackom Obamom ma vytrhol zo spánku. Tak som sa teda vyhrabala z postele, v ktorej sladučko hajal krásny Miško. S úsmevom na perách sníval o našej spoločnej noci, zatiaľ čo ja som sa potichu plížila na záchod. Samozrejme, susedia nad nami, ktorý evidentne milujú kocky, rozohrali olympiádu v najhlučnejšom hodení kocky o podlahu, takže moje plíženie neprinieslo ovocie. Zo záchoda som sa vracala mierne uhundraná. Ruská návšteva sa dostavila o tri dni skôr. S kľudným svedomím som si však líhala do postele, keďže šelmu vedľa mňa som stihla vopred nakŕmiť . Miško nespokojne žmolil pery a hundral. Bolo mi ho ľúto. To, že nespím ja, automaticky neznamená, že nemôže spať ani on. Našťastie Freya v pokoji oddychovala, takže sa susedia úspešne vyhli rannému búchaniu skrutkovačom o radiátor. Po polhodinke maznania a objímania Miško zaspal, a keďže na hodinách svietilo 7:00 bolo práve na čase vstávať. Pre mňa. Freya ešte pol hodinu driemala. Vďaka tomuto zaužívanému spiacemu rituálu som si v pokoji mohla vychutnať kávičku a najnovšie číslo Harper´s bazaar. Nedostala som sa však ďalej ako po editorial, keď mi husľové kvarteto oznámilo sms. Kawasakiho růže majú premiéru 11. februára. V práci si evidentne niekto robí úlohy o pár hodín skôr, no má šťastie, že sa Freya len preberala. Dopila som kávu, dočítala bazaar a hupla som do kúpeľne, kde sa na mňa sviežo usmieval Miško. Jeho plíženie bolo rokmi zdokonalené na úplne nepočuteľné, čo som mohla v pokoji prehryznúť. Dal si café a valil dom.
Kocúr bol z domu a tak mali myši hej. Naši sa pred pár dňami pobrali na chatu a tak ma nechali bačovať doma samu. Sestra niekde zlízavala šľahačku z Tomášovho pupku, ja som vyvesila vlajku a v kŕčoch som si drepla na periňák. Dumala som nad rôznymi vecami, no najviac som sa snažila prísť na meno baby, ktorá dokázala poblázniť hlavu takému vyberavému človeku akým bol Maroš(Plamienok). Dedukovala som a spomínala. Zapadla som aj tam, kam som nechcela, oživila som si pár nepríjemných spomienok, otvorila som staré jazvy a úplne dokopaná minulosťou som si ľahla na chladnú podlahu. Tam sa mi zakaždým krásne upadalo do depresií, tento krát sa mi tam krásne dedukovalo. V situáciách ako bola táto si zrazu uvedomíte, že všetko máte pred nosom. Len stačí otvoriť oči. Freya, v tej chvíli ležiaca oproti mne na podlahe, dedukujúc spolu so mnou, nevábne predostrela poslednú spomienku, ktorá mi vyčarovala postupku ako sviňa. V hlave mi to hučalo ako v obrovskom úli. Zavalená myšlienkami, na ich spoločné chodenie von, kamarátskejšie správanie a vtipné spoločné príhody, som sa nejako postavila z podlahy, prešla ku košu a šla som ho vyniesť. Cestou k smetiaku som stále priraďovala nové zistenia, keď tu zrazu počujem známy smiech. In flagrante delicto, prichytení priamo pri čine, ruka v ruke, si vykračovali moji dvaja spolužiaci, spomínaný Plamienok a nemenovaná sokyňa z minulého obdobia, vedľa seba, culili sa ako najzamilovanejší pár, zatiaľ čo mne sa pomaly zdvíhal žalúdok. Bezpečne skrytá za smetiakmi (aké trápne!) som sa oprela o jeden z nich a nechala som Freyu nechápavo mlčať so mnou. Freya sa prebrala o pár minút skôr ako ja, a nejako nás zrejme dopravila dom, keďže som sa zrazu ocitla na periňáku, stále v nemom úžase a sklamaní. Nebolo to preto, lebo som toho chlapca kedysi milovala. Nebolo to preto, lebo som si naňho stále robila akýsi nárok. Nebolo to preto, lebo som chcela byť na jej mieste. Nebolo to preto, že by som im nedopriala lásku. Ja, My sme totiž vedeli. Vedeli sme aká je ona sviňa. Spomienka na náš posledný rozhovor s oným dievčaťom mi pripomenula nepekné poznámky na adresu chlapca, ktorého teraz vehementne bozkávala a držala za ruku. Tá spomienka má tri dni.....
Bolo 18:35, keď som sa odhodlala mrknúť na skype. V neutíchajúcich kŕčoch, držiac v ruke suchár, so slzami stekajúcimi po lícach, som rozohrala konverzáciu s Plamienkom. Pýtala som sa ho na pocit z nového vzťahu a ako to vidí v budúcnosti, pričom som ho neoboznámila s faktom, že meno jeho novej „krásky“ som nechtiac odhalila dnes pri smetiakoch. Zamilovanými vidinami budúcnosti mi nevedomky pohoršil a mne neostávalo nič iné, len konverzáciu ukončiť. Puklo mi srdce. Priateľ, ktorého mám rada pre jeho veselosť, optimizmus a pozitívnu energiu, sa nevedomky rúti do vzťahu, ktorý pre druhú stranu neznamená nič viac len dobrý sex a nový materiál na šťavnaté klebety.
Je práve 23:16 a ja tŕpnem nad klávesnicou mobilu. Otázka znie: Napísať, rozhnevať a rozosmútiť? alebo Nenapísať, nechať trpieť a pozerať sa niekoľko dní na neusmiatu tvár? Prvá pomoc, ktorá sa skrýva na dvojke v rýchlej voľbe – Miško, sedí pri mne. Masíruje mi ramená a trápi sa spolu so mnou. Ale kto môže posudzovať viny minulé? A otáznejšie je, kto ich môže odpúšťať?
Keď sa po nejakom čase opäť rozhodnete dedukovať a prísť na podstatu veci, ktorá Vám nedá spať, vopred sa presvedčte, že máte kontajner po ruke, o ktorý by ste v prípade nutnosti mohli oprieť.
Moja úcta
Freya
PS: Alistair, poraď.....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
husky
9. 1.januára 2010 23:56
je tazke pozerat sa na priatela, ktory sa zenie do jamy levovej...ale ked to sam nepochopi, tazko mu to clovek vysvetli...
2
joj. on je zrejme zaľúbený. a ak je zaľúbený, tak je aj zaslepený.
a je dosť možné, že ak sa budeš snažiť niečo mu dohovoriť, nedopadne to nijak a proste to odignoruje. ale skúsiť by si mohla...
a je dosť možné, že ak sa budeš snažiť niečo mu dohovoriť, nedopadne to nijak a proste to odignoruje. ale skúsiť by si mohla...
Napíš svoj komentár