Odsúdená na život - 2.časť

Noc ubieha rýchlo, keď ste v blízkosti človeka, ktorý na vás dohliada, kým sa vy bezstarostne túlate v krajine snov. Prvé jarné lúče mi dopadli na tvár a do nového dňa som vykročila s dobrou náladou. V spomienkach na dnešnú noc som nachádzala aspoň malý dôkaz o tom, že som ešte stále nažive. Zaplavená sladkými spomienkami som vstúpila do jedálne. Vzala som si svoju obvyklú porciu raňajok. Vajíčka, slanina, toast, káva a džús nemohli chýbať v mojom raňajkovom menu. Zamyslená som si sadla pri stôl, kde sedeli moji priatelia zo skupiny. „Temperance, “ začula som zrazu svoje meno. „Čo by si povedala na malý výlet do New Hampshireu? Tento víkend? “ opýtal sa ma Marc, pričom do seba hádzal neuveriteľné množstvo vločiek. „Rada by som, Marc, ale liečba mi pripadne na tento víkend, “ odpovedala som s nechuťou. New Hampshire som milovala. „Môžeme to preložiť ak chceš? “ podotkla skľúčene Sára. „ Nie , nie. Len choďte a bavte sa. Ja to nejako zvládnem. Sľubujem, “ zaklamala som. Predstava osamelého večera stráveného medzi štyrmi stenami mojej, aj keď veľmi pohodlnej izby, ma dostávala do depresie a moja dobrá nálada bola fuč.

 Vymyslený príbeh

7 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu