Hľadiac do tvojích očí.
Chcem si zapamätať každý detail.
Zapamätať si všetko čím si.
Ale len s tiažou sa mi na teba pozerá,
nedokážem zabrániť slzám,
strácaš sa mi pred očami.
Nedokážem zabrániť citom,
viem že to nieje správne,
nechcem ťa vystrašiť.
Ale je to silnejšie, keď na to myslím,
myslím na to že som vinná,
že odchádzaš a moje ruky,
moje ruky chytajú ťa naprázdno.
Odpusť mi.
Hľadíme si do očí.
Vieš čo príde, ja to viem tiež.
Cítim všetku bolesť ktorú si cítil.
Ale ty mlčíš.
Hovoríš, že je to správne?
Život ťa trestá bezdôvodne.
Vraj to tak má byť.
V tichu ozývajú sa len moje vzlyky.
Dotýkame sa končekmi prstov,
akoby sme boli vzdialení,
tak ako lúčiace sa hviezdy,
jedna z nich zhasína.
Chcem ťa zachrániť.
Nikto mi nedáva príležitosť,
vieš že to nik nemôže zmeniť.
Berieš to s pokorou.
Už viac nezdá sa mi obloha modrá,
obklopila nás len šedá farba.
Hlas mi zlyhal.
Jediné, čo dokážem ti ešte povedať,
počkaj na mňa.
Počkaj tam na mňa,
vraj to netrvá dlho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár