Neviem koľkokrát sa človek za svoj život môže zamilovať. Niektorí sa tvária, že sú stále do niekoho zamilovaní. Aj tí, čo niekoho majú, aj tí, čo nie. Mnohí z nich majú vzťah, aký by som nikdy nechcela. Taký, že sú spolu preto, lebo sú spolu dlho, prežili si toho spolu veľa, baví ich spolu sex, majú sa o čom porozprávať, ale ja by som takýchto ľudí našla...viac. Občas mám pocit, že sú spolu už len preto, lebo majú strach z niečoho nového a tu vedia, čo ich čaká. A potom sú takí, čo majú každý mesiac niekoho iného a zakaždým tvrdia- milujem ho/ju.
Nechcem ani jedno ani druhé. Možno si lásku príliš idealizujem, ale je to moja vec. A možno chyba. Nechcem chlapca, s ktorým si budem rozumieť, ale bude s ním mizerný sex. Nechcem chlapca, s ktorým bude sex skvelý, ale nebudem si mať s ním čo povedať. Taký stred. Nemusí byť Cassanova a určite nechcem, aby mi vo všetkom rozumel. Chcem mať svoje tajomstvá, ktoré mu nepoviem. A tak isto mi nebude (jednoducho nemôže) vadiť, keď bude mať také tajomstvá on. Samozrejme, v rámci normy.
Mnohí mi hovoria, že láska je o tom, keď môžeš tomu druhému povedať všetko. Ale ja nemôžem. Nikdy o mne nikto nevedel úplne všetko! Sú ľudia, ktorí o mne vedia veľa a naivne si myslia ako dobre ma poznajú. A často krát sa kruto mýlia. Málokomu sa otvorím a to, že im občas poviem, čo si myslím a čo cítim a čo chcem, čo nechcem, po kom/čom túžim, to neznamená, že nemám tajomstvá. Mám. A veľa. Veľmi veľa. A viem, že niektoré nepoviem ani tomu, s ktorým budem. Jednoducho to nejde. Sú to možno veci, za ktoré sa hanbím alebo na ktoré som pyšná. Ale mlčím. Často a veľa. Nie pri rozhovoroch. Vtedy veľa rozprávam. Niekedy až príliš a v nesprávnu dobu. Ale v sebe. Držím si v sebe tajomstvá. Moje. Len a len moje. A chcem muža, ktorý to pochopí. Ktorý sa nebude pýtať, keď sa začnem odrazu len tak smiať na plné hrdlo, keď ma nájde plakať na zemi v kúpeľni, keď budem kričať od zlosti do vankúša, keď budem chcieť ísť niekam sama, keď...
Možno žiadam priveľa. A zrejme som náročná. Ale kto nie je? Málokto berie každého. Sú takí, no to sú zúfalci. A ja sa ako zúfalec necítim. Občas sa cítim ako beznádejný prípad a vtedy si to odnáša okolie. Vtedy viem byť najväčší egoista dožadujúci sa pozornosti akýmkoľvek spôsobom a občas som ako víťaz, paradoxne tichý víťaz. Keď vyhrávam, mlčím. Nechválim sa.
Ale aby som sa vrátila k tej láske. Pred pár dňami mi kamarátka povedala, že som zamilovaná. Povedala to s úsmevom. Chvíľu som na ňu hľadela. Uvažovala som, aký má ona vzťah. Je to presne jeden z tých vzťahov, čo sa podľa mňa boja to ukončiť, lebo si na seba zvykli. Nesúdim ju. Je to jej vec a jej život. Len mi to od nej prišlo smiešne, že mi vraví, že som zamilovaná. A nie som. Naozaj nie. Viem to.
Asi príliš premýšľam rozumom. Som veľký racionalista. A najmä realista. Vzdušné zámky som si stavala, nepopieram, ale bolo to tak dávno, že som zabudla ako sa to robí. A návod som niekde stratila. Chcela by som ho nájsť a raz sa len tak bezhlavo zamilovať. Hoci aj do plagátu. To je fuk! A potom sa chcem zamilovať, tak...nie, nechcem sa ešte zamilovať tak, že budem s tým mužom chcieť zostať do konca svojho života. Aj keď to si nevyberáš. Ale keby som si mohla, chcela by som si nájsť nejakého chalana, potom sa s ním rozísť (teraz nie je podstatné pre aký dôvod). A potom si užiť. Naozaj užiť. Chcem byť chvíľu kurva, a potom nájsť nejakého, s ktorým mi to bude stáť za to. Rozísť sa s ním, schudnúť, pretože mi nebude chutiť jesť, mať premočený vankúš od slaných sĺz a vyjedať zmrzlinu lyžicou priamo z kelímka. Áno, presne ako v amerických seriáloch. A potom, možno raz nájdem toho ..ako sa to? Aha, pravého s veľkým P...a možno nie. Možno skončím s mužom, ktorý nebude pravý, budeme sa veľa hádať, a potom vášnivo milovať. Nebude ideálna polovička mňa, ale bude môj.
Viem, chcem veľa. A viem, že to chcú mnohí. Že nie som sama. A verím, že sa mi raz aspoň časť splní. Nemusí všetko, môj život aj tak nie je ideálny a nie vždy podľa mojich predstáv, ale snažím sa svoje predstavy si splniť...Takže...raz
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
husky
13. 6.júna 2010 23:33
som nevedel, ze mas taky zaujimavy pristup...nekonvencne veci su fajn
Napíš svoj komentár