Kostas.
Kréta.
Rok 2007.
Zamyslela som sa nad tým- ktovie, či ešte má ten strieborný náramok, ktorý som mu vtedy dala. Či ho nosí, či je niekde odložený, zapadnutý alebo stratený.
A potom som si spomenula na neho ako takého.
Zalial ma taký hrejivý pocit.
Vraví sa, že na prvú lásku nikdy nezabudneš a ja veru nezabudnem a budem o nej hovoriť svojim vnúčatám.
Bol to doteraz jediný blonďák s modrými očami, ktorý mi učaril. Taký reálny, ktorému som sa páčila. Odvtedy sa mi nikdy žiadny blonďák s modrými očami tak nepáčil.
Rozmýšľam, že ja som vlastne na tie tmavé typy, aj keď snahy s blondýnmi boli. Neúspešné. Možno mal byť prvý aj posledný.
Občas sa vraciam k nemu a spomínam aké to bolo vždy, keď som sa na neho pozrela.
Ako mi na okamih zamrelo srdce, lebo mi venoval pohľad, ktorý patril len mne.
Keď sa usmial úsmevom, ktorý patril iba mne.
Objal ma a pobozkal a mne sa podlamovali nohy.
Doslova.
Potom sa pristihnem pri tom, že uvažujem nad všetkými po ňom. Pri ktorom to bolo také silné??? V hlave postupne prechádzam od jedného k druhému. Niežeby som nezažila mravenčenie, pamätám si, keď som sa zoznámila s Adamom. Mal niečo v pohľade, čo mi rozbúšilo srdce, ale rýchlo to prešlo. Potom som ešte pár krát mala motýle v bruchu, ale nič efektné. Žiadne prudké zrážky a dotrhané krídla.
Možno ešte Jano. Ale to bolo asi preto, že to bolo po dlhej dobe a celé to bolo také nabité túžbou. Ale aj to prešlo.
Moja mamina povedala, že to, čo som cítila pri Kostasovi, už nikdy cítiť nebudem.
Že také sa viac ráz za život nestáva. Len raz, ak vôbec. Škoda, že som bola vtedy taká mladá...niektoré veci som si proste uvedomila až teraz. Po vzťahoch, skúsenostiach. Možno jednoducho hľadám svojho druhého Kostasa.
Vtedy som sa cítila taká dospelá
Niekedy som nerozumela jeho pohľadom, no dnes viem, čo znamenali.
Šťastie, túžbu, cit, nehu...
Na to všetko som vtedy bola príliš mladá a on to vedel...
Aj tak uvažujem, či zabudol. Na to všetko.
A ktovie, či by si spomenul, keby sme sa náhodou niekedy raz niekde stretli...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
smajdalf
15. 9.sept. 2011 23:34
Ja som viac menej takto spomínal v stredu vo vlaku... Aj keď nie na svoju prvú... Aj keď...
Napíš svoj komentár