Rozprávali sme sa o predošlých vzťahoch. Vravela som ako ma nedávno objal chlap, ku ktorému som kedysi čosi cítila a teraz to už so mnou neurobilo absolútne nič. A potom položil prostú otázku: „A urobilo s tebou niečo, keď som ťa dnes na zastávke objal ja?“
Preletelo mi to mysľou. Ten pocit. Keď ma nečakane objal, keď sa pritúlil. Usmiala som sa. Neboli treba slová.
Spravilo.
Ešte stále to so mnou pri ňom hýbe. Napriek všetkému, čo sa medzi nami kedy stalo, či nestalo. Napriek tomu, že sme sa jeden čas nebavili.
Uvažujem, že mne musí chlap ublížiť poriadne, aby som na neho zanevrela.
Sú to 2 roky.
A keď sa ma dotkol, tak mnou prebehli zimomriavky. Také tie príjemné.
A hej, BOLA SOM nervózna.
Z neho, zo seba, z toho celého.
Keď ma pristihol, že plačem pri filme v kine(niežeby som sa skrývala),
Keď sme potom prešli od Polusu až na Kapucínsku pešo, len aby sme si dali Cuba Libre,
Keď sme tam sedeli a on dával také priame otázky, že v inom prípade by som na žiadnu z nich neodpovedala,
Keď sme potom do marketu šli kúpiť cigy, lebo sme na ne mali obaja už dlho chuť,
Keď sme utekali na nočák,
Keď ma uprostred cesty chytil a pobozkal.
Bolo to celé také milé.
Písali sme si o tomto už dávno, no až teraz sme boli spolu.
Stále neviem o čom to je. A možno preto som bola nervózna. A bolo mi tak skvelo.
Spýtal sa na iných. Neviem, čo chcel počuť. Možno, že s ním je lepšie. Ale to sa nedá. Zatiaľ, lebo...
Bolo to iné. Úplne. S každým je to iné. Ale netušila som, že aj po takom čase niečo vo mne voči nemu ešte bude. Ale je, pretože to nezničil. Nepodporoval to a ani ja, a tak to bolo niekde hlboko skryté. A teraz to vylovil. Aspoň pre včerajší večer/noc určite.
A chýba mi. Tak inak ako tí predošlí. Tak naozaj. Už či ako kamarát, či niečo viac.
Proste chýba.
Ako chýbal vždy, keď tu nebol...
...a teraz chýba, lebo sa znovu objavil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
eveve
26. 8.augusta 2011 22:24
presne takto sa cítim ja...za každým
Napíš svoj komentár