Ženy si menia účes, keď je v ich živote nový muž. Ja som zmenila, hoci, nie je.

Všetci sa ma pýtajú, prečo som sa dala ostrihať.
Ešte nikomu z nich som nepovedala, že to som ostrihala teba.
Po jednom vlase, niekoľko tisíc ich padlo na studenú dlážku.
Nikto sa viac nepýtal, keď som povedala, že ma to omrzelo.
Tak ako červené vlasy. Tvoja farba. Ktorú si na mne tak zbožňoval.
Nebol si jediný.
Bolo ich dosť. Dosť na to, že keď som uvažovala o ďalšom farbení, tvoj pohľad a ich potvrdenia mi stačili na to, aby som opäť siahla po ohnivej.

Rada som vravela, že ma vystihuje. Tá farba. A pred všetkými som tajila, že je kvôli tebe.
Vlasy takmer po zadok. Ani raz si nechcel, aby som si ich v posteli vypla. Vždy si ich rozpúšťal.
Vlasy sme mali všade, tvoja posteľ bola ako po útoku Bratranca Itta.
„Keď máš rozpustené vlasy, si tak krásna.“ vravieval si.

Čím viac času ubehlo od oného dňa, tým boli moje vlasy ťažšie.
A ničili sa.
Boli ako ty.
Príliš skazené.
Príliš dlhé, ako čas s tebou.

Šmyk, šmyk, šmyk...

Mám vlasy niečo pod plecia. Hoci, ty si ich pamätáš po pás.
Sú hnedé. Tmavo. Hoci, ty si ich pamätáš ohnivé.
Áno, taká som bola s tebou. Pálilo to. V celom vnútri.

Ten pohľad do zrkadla, keď kaderníčka dokončila svoje dielo. Nezabudnem na svoju prvú myšlienku:

„Áno, teraz som to už ja. Nie ako s tebou.“

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu