___________________________________________________
Milovaná dcérka Veronika!
Na začiatok Ti chcem zaželať mnoho stotisíc dobrých nocí, vrúcne milovaná dcérka Veronika. Nevinný som sa dostal do žalára, nevinný som bol mučený, nevinný musím zomrieť.
Po mnohých, premnohých dňoch, ktoré nie som už schopný rátať, mám konečne možnosť napísať Ti pár riadkov o sebe a o tom, ako sa odvíja môj život.
Budem k Tebe úprimný, milovaná dcérka, nemám už žiadnu nádej na to, aby som prežil. Pretože ktokoľvek sa dostane do žalára pre bosorky, musí sa stať čarodejníkom, alebo ho budú mučiť tak dlho, až niečo sám na seba nevymyslí.Neboj sa, ani na chvíľu som nepomýšľal na to, že by som sám ukončil svoj život akýmkoľvek spôsobom.
Ach, Veronika, donieslo sa mi do uší to, ako zomrela moja milovaná žena a Tvoja matka. Viem, že Ti za ňou puká srdce a tým ťažšie je pre mňa prebývať v tomto žalári, medzi štyrmi holými stenami. Ver, že po ničom inom netúžim tak vrúcne, ako po Tvojej jemnej tvári a krásnych očiach, ktoré na mňa vždy hľadeli s láskou.
Slzy sa mi tisnú do očí pri pomyslení na to, že si zostala sama b našom milovanom Bambergu a nezostal pri Tebe nik, kto by sa o Teba postaral.
Nesmiem veľa písať, aby strážcovia neboli príliš podozrievavý a nezobrali mi tento popísaný list.
Musím Ťa upozorniť, dcéra moja, aby si tento list dôkladne skryla. Nezabudni dať žalárnikovi aspoň jeden jedinký strieborný toliar, ak ho máš a ak si ochotná minúť ho zo svojich iste skromných úspor. Ešte raz Ti vravím, dcéra, hlavne skry ten list, lebo inak ma budú nemilosrdne mučiť a väzenskí strážcovia budú sťatí. Nedopusť také dačo.
Musím Ti tiež uložiť na srdce, aby si okamžite odišla z Bambergu, aj keď pre Teba bude ťažké rozlúčiť sa s prostredím, v ktorom si vyrastala. Je pre Teba nebezpečné zostávať vo svojom rodnom kraji a iba ak odídeš, budeš v bezpečí.
Budem už končiť, drahá dcérenka. Atrament sa mi pomaly míňa a iný nemám. Nezabúdaj na to, že Ťa vrúcne ľúbim a že až do samej smrti na Teba budem myslieť ako na svoje jediné požehnanie.
Zbohom *posledných pár slov bolo sotva viditeľných, posledné pésmenko sa už rozlúštiť nedalo*
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
jessie
28. 7.júla 2007 15:14
Mojka...mno buem ako obohratá páska čo už mno čiže proste a jednoducho je to krásne...a ináč ďakujem za nadpis aaa aj za to, že si to sem hodila však ty a ja vieme prečo to vlastne bolo mno proste ďakujem
Napíš svoj komentár